Cliattsi:
Pozri si prilozeny obrazok, ten najjednoduchsie znazornuje preferencie kazdeho typu. Rozoznavame 8 kognitivnych funkcii, ktore sa delia podla toho, ci su percepcne (intuicia/senzoricke vnimanie), alebo hodnotiace (myslenie/citenie), introvertne, alebo extrovertne. Kazda jedna funkcia ma svoje charakteristicke vlastnosti.
Se (extrovertni senzori) hladaju zmyslovu stimulaciu, su dobre oboznameni so svojim okolim, vsimaju si detajly, rozumeju veciam doslovne, zvacsa si uzivaju sportove aktivity, maju radi akciu, nove zazitky.
Si (introvertni senzori) hladaju to, co uz bolo, orientovani viac na minulost, predosle zazitky porovnavaju so sucasnymi, maju radi tradicie, viac predvidatelny zivotny styl, spoliehaju sa na skusenosti.
Ne (extrovertna intuicia) je charakteristicka niecim, co niektori volaju 'brainstorming', radi hladaju a verbalizuju nove moznosti, vacsinou hazdu do placu napady, neucelene myslienky, nie vsetko myslia vazne, radi si uzivaju podivny humor, alebo sa zabavaju trolovanim ludi, su velmi kreativni, ale mavaju problem s utvaranim si definitivnych zaverov a s dokoncovanim napadov, pretoze rychlo skacu z jednej temy do inej.
Ni (introvertna intuicia) je podvedome rozoznavanie principov a vzorcov v kazdom pororovanom subjekte, hladanie korena problemu, ultimatnych pravd, zbiera 'dojmy' zo situacii, ktore si skladuje podvedome a potrebuje cas na utvorenie definitivneho postoju. Nesustredi sa na detajly, rada vidi situaciu v sirsom ramci a vie predvidat, ako sa veci vyvinu. Hodi sa k tomu veta 'nic nie je take, ako sa javi'.
Posudzovacie funkcie:
Te (extrovertne myslenie) je expresia cisto logickych a racionalnych usudkov. Ma rada fakty, zmeratelne veci, objektivne standardy, spolahlive vonkajsie zdroje informacii, je induktivna, prisna a ludia, ktori tuto funkciu preferuju na dominantnych poziciach, sa casto javia ako mierne panovacni a direktivni.
Ti (introvertne myslenie) je deduktivna, zacina s teoriou, posuva sa k faktom a konci s teoriou. Hlavny nastroj introvertneho rozmyslania je logika, napriek tomu tato funkcia nie je tak objektivna, ako Te, pretoze sa tak nefixuje na vonkajsie fakty, ako na vnutornu analyzu a vracia sa k vlastnej interpretacii. Ti hlada presnost a akuratnost, svoje logicke uvahy nema potrebu vyjadrit, ale casto sa pyta 'definuj slovo ...' Ti je vnutorna kontrola a poriadok v hlave.
Fe (extrovertne citenie) sa viaze s potrebou zdielat city. Te je empatia, schopnost vcitit sa do druheho, hlada harmoniu v medziludskych vztahoch, casto je v spolocnosti viac oboznamena s citmi druhych, nez s tymi vlastnymi, kde moze byt vdaka tomu nutkanie byt konformna, ludia s vysokou preferenciu Fe maju casto velmi vyraznu mimiku a gestikulaciu.
Fi (introvertne citenie) je viac sympatia, nez empatia. Je citenie nezavisle od okolia, je dobre oboznamena s vlastnymi citmi a hodnotovym systemom. Ak sa rozhodne prejavit city, robi to nepriamo, napriklad skrz umenie, ci metafory. Viac, nez harmonia v spolocnosti ju zaujimaju len konkretne individua, na ktore sa upne a sustredi. Ale vdaka jej neznalosti citov okolia, si casto misinterpretuje ludske spravanie a ked sa stane tato funkcia toxickou, prejavuje sa ako pasivna agresia.
Neviem to povedat vo vacsej skratke, MBTI nie je ziadne povrchne skatulkovanie ludi do 16 typov, jednotlive popisy su len odhady, stereotypy, nie je podmienka, ze clovek s danymi funkciami sa zhodne s popisom svojej osobnosti. Je to jedna z najviac respektovanych typologii, ale stale je to len teoria a sam C.G. Jung povedal, ze sa nema brat prilis vazne a kazdy clovek je vynimkou k nejakemu pravidlu. Samozrejme, ze clovek je ovela viac, nez svoj MBTI typ. Este je velke mnozstvo inych faktorov, ktore ovplyvnuju to, aki sme.