Tucne slovenske dievcata a zeny

liberta25, bez vyváženého príjmu živín, vitamínov, minerálov a vody sa telo začne brániť a ukladať tuk na horšie časy. Spomalí sa totálne metabolizmus...

Avšak vedľajším účinkom AD je nárast hmotnosti.
Mne môj lekár radil, aby som si v rámci chudnutia robil nejaký bravčový vývar a že na posedenie nemám zjesť tepšu koláčov, ale iba jeden, dva, maximálne tri, dajme tomu, že aj štyri:-)
O človeku, ktorý mi radil ohľadne zdravého stravovania, som sa dozvedel, že behá holý so sekerkou v ruke, keď sa opije a naháňa svoju ženu. Že vraj už tak dlho beháva. Musím sa ho opýtať, či aj niečo zhodil:-)
Asi nejaký nový rituál vábenia samičky:-)

Možno to nie sú ani komplexy, ale nejaká úzkosť alebo depresia. Mali by na to brať nejaké prášky, ale potom by boli ešte tučnejšie, čo aj tak budú, lebo keď ich brať nebudú, tak budú viac jesť.
Mužom sa páčia chudšie ženy, ale prečo je to tak, tak to asi nikto nevie.
Možno preto, že pri chudšej žene možno podvedome predpokladať, že toho poje menej, čiže s ňou budú spojené nižšie "prevádzkové" náklady:-)
Ťažko povedať.
Som čítal, že je vždy lepšie ak sa aj tučný človek nejako hýbe ako keby nie, lebo tak bude zdravší.
Obezita a nulový pohyb - rovná sa - k.o.

tlsti ludia su casto aj lenivi preto su tlsti.
a prezieranim si liecia komplexx a osobne problemy

inak, nad tym sa vkuse zamyslam, ze ti, co tvrdia, ze nemaju ani nic do ust, su uplne tlsti.cigani napr. alebo cernosi v zahranici, vkuse somru, ja to nechapem. alebo idem na obed, tam vidim dve tlste baby a oni povedia casnikovi, ze doneste nam jeden obed, my si to rozdelime. kukam na ne, ze dokelu, ked tak malo jedia, to co je to sadlo potom tam na nich? nechapem..

Možno o pár rokov budeme zase všetci štíhli ako laň, lebo nebudeme mať čo jesť, lebo bude slabá úroda.
Ja som požičal jednej slečne A. s.aper a ona s ním nedokázala spraviť ani jeden brušák. Žiadne svaly, pomalé spaľovanie...

Možno sú frustrované a nešťastné, že ich nechali ich frajeri.
Tento jav dobre vystihuje pesnička:
right here, right now.

petra255

skorpionkaaa

V tom je tá chyba. Jesť málo výživných jedál spôsobuje ešte väčšie priberanie. Na to si treba dávať pozor. (Aj keď ste to možno uviedli len ako príklad, ale nesprávny)

Matus29 - mas pravdu v tom, ze zien s nadvahou a s obezitou je coraz viac. Ja za seba poviem len, ze na telesej som bez problemov zabehla 12 - minutovku bez jedinej jednej pauzy - a to som bola chuda ako kost a koza, obcas ma na nejaku bezecku sutaz poslali. Splhat som sa vedela, najdalej som doskocila do piesku a cuduj sa svete, hoci som bola najnizsia z triedy a rucicky som mala najtensie, najdalej som dohodila kriketkou a granatom. S cim bol problem, akurat ten tazky medicimbal - tazku oranzovu loptu plnenu kovom som akosi nevedela zdvihnut zo zeme a akesi silove sporty ako fitness, dvihanie ciniek a tazkych bremien, to mi proste nikdy neslo, ale gymnastika bola bez problemov. Nikdy som nemala anorexiu, bulimiu, ani nic take, jedla som toho strasne vela, ovela viac ako ini ludia, len som proste nevedela a nevedela pribrat ani do svalov, ani do tuku. Traviace problemy, ze ma po jedle prehnalo, ze ma rozbolela hlava a povracala som sa po 8 hodinach neznesitelnej bolesti hlavy, to byvalo obcas tiez a po kazdom jedle som strasne prdela, ale myslela som si, ze je to normalne a ze to tak ma byt. Ako babatko som kakala oranzovu vodicku a lekari vacisne babatiek s takymto problemom na pricinu prisli, ale mne veru nie. Prvy zub mi narastol, ked som mala uz takmer dva roky. Ako babo som nonstop revala a na mojej tvari sa dala vidiet bolest, aj sa rodicia a lekari nazdavali, ze ma asi boli brusko, no vysetrenia na choroby, ktore sa vtedy robili, dopadli negativne a o tom, ze laktoza a mliecne bielkoviny nachadzajuce sa v materskom mlieku mozu sposobit z dovodu nedostatku enzymov intoleranciu - neznasanlivost, vtedajsia medicna este nevedela, aj pubertu som mala akusi oneskorenu. No kdesi po 20-tom roku zivota som zacala priberat, ale len tak nenapadne, pomaly a postupne, ze asi tak dve kila za rok a ked som uz mala 29 rokov, mali sme z gympla prvu stretavku a ja som bola najtucnejsia zo vsetkych, aj ked pravda je taka, ze nebola som tucna, mala som konfekcnu velkost 38, co je tak akurat, ale vzhladom na moje tenke kosti sa na mne triasla na moj vkus dost hruba vrstva tuku, hoci som aj bola zvyknuta kazdy den si zacvicit, ale nie vela iba 10 minut denne a tuto 10-minutovku si davam dodnes rano po zobudeni kazdy den. Kliky, drepy s vyskokmi, brusaky, nieco na zadok a vnutorne stehna, nieco s elastickym pasom na ruky... Po odchode do zahranicia, kde som "sluzila" v bohatej rodine, sa mi na tanier dostavali vsakovake dobroty, o ktorych doma u chudobnych rodicov ani chyru nebolo a tazke bolo veru takym veciam odolat. U nas doma sa palacinky varili tak, ze mama rozriedila mlieko vodou, kysle mliecne polievky, ktore mi najviac chutili, varila moja chudobna mamicka nanajvys raz za tyzden, a to tak, ze tri deci mlieka rozriedila dvoma litrami vody a ziadna slahackova smotana. Za cele detstvo neblola doma jedina ovocna stava, jediny siup, ci ina limonada, pili sme iba vodu z vodovodu. Kolac sa upiekol dvakrat za rok - na Vianoce a na Velku noc a ovocie bolo v kosiku tiez len na Vianoce, zriedkavo inokedy. Do cukrarne nas za cele detstvo nevzali ani raz a sladkosti a zmrzlinu nam nekupili nikdy, kedze nebolo penazi. A v bohatej rakuskej rodine? Tam ma pani kazdy den pozyvala do cukrarne na zakusky a na Kaffee late, palacinky sa varili normalne, ze sa neriedilo mlieko vodou. Mliecne polievky, kysle kremove boli najmenej 5x za tyzden, mlieko som vodou neriedila, ale som tam nakydala tristvrte litra mlieka a jedno 2, 5 dl balenie slahackovej smotany a dobre vela muky... ako si pani zelala a bola polievka pre dve osoby na dva dni. Na ranajky sa jedla bud krupicova kasa, alebo sa islo do mekaca na Croissant Fruhstuck. CIze pecivo, kava s mliekom, maslo a marmelada... ovocne stavy museli byt v chladnicke stale a sladkosti v domacnosti tiez, lebo chodili vnucata, ktore si to pytali a ked prisli, aj mna tym ponukli a musela som si to dat. Ovocie bolo v kosiku kazdy den, tak som si vzdy z toho zobla, vsak preco nie, ked to mam pred ocami? V lete sa casto, takmer denne, chodilo na zmrzlinove pohare. A ja som si to pekne uzivala. Citila som sa ako malinke hlupucke prasiatko, ktore sa od chudobneho gazdu, kde sa mu vela jedla neuslo, dostalo k bohatemu gazdovi, kde bolo vsakovakych dobrot nadostac a na hmotnosti sa to samozrejme prejavilo. Na jednej strane som bola na seba hrda, ze vsetko, co uvarim a upeciem ja, chuti 100x lepsie ako to, co vari u nas doma moja mama, ale na druhej strane sa moje traviace a ine problemy vyrazne zrorsili a to az natolko, ze bolo normalne, ze som po jedle tvrdo zaspavala, ale aj odpadavala. Bola som nonstop chronicky unavena, pre unavu som sa nedokazala na nic sustredit, citila som sa, ako keby som zomierala na nejaku otravu, nocny spanok sa mi vyrazne predlzil a casto som spavala aj 11 a viac hodin v noci vkuse. Bolesti brucha, hnacky, bolesti hlavy s vracanim a hnacky na dennom poriadku. Zaslo to az tak daleko, ze som sa zacala coraz castejsie a castejsie zobudzat s takymi neznesitelnymi bolestami klbov, ako keby na mne lezao v noci 100 kg vrece zemiakov, s opuchnutymi nohami a s tym, ze ma strasne palili, stipali oci a mala som ich vysusene, ze ma strasne palilo, stipalo hrdlo a mala som ho vysusene a strasne sucho v ustach som mavala. Potom prisla asi dvoj az trojdnova nespavost v noci a take tie pocity, ze mi uz asi zacina z tej otravy, chronickej intoxikacie sibat a ze by som mala navstivit psychiatra, ked uz ani spavat nemozem. Dlhe mesiace predtym som pozorovala, ze z tyzdna na tyzden, z mesiaca na mesiac je moja pamat slabsia a slabsia, vyrazne sa zhorsuje. Nespavost som vyriesila tym, ze som si dala viacero tabletik Melatoninu, plus babkinu tabletku na spanie, nejaky Seroquel, ci co to mala, to som uzila par dni a znovu sa mi vratil spanok, z tej rodiny som kratko nato odisla pre odpadavanie po jedle a dala som si pauzu, par mesiacov som stravila doma u rodicov, kde mi velmi pomohlo to, ze sa mi stravovacie navyky vratili "do normalu"... a zlepsil sa mi stav. Psychicky mi bolo omnoho lepsie v Rakusku ako doma, telesne vsak lepsie doma u rodicov. Na problem zvany potravinova intolerancia som si prisla az po tridsiatke tym, ze som absolvovala kopu drahych testov, ale nelutujem peniaze, ktore som do toho dala, lutujem len, ze som to neurobila uz omnoho skor. Vysledok: Velmi silna intolerancia na laktozu, na mliecnu bielkovinu, na psenicu, na gluten, na kukuricu, na vajecny bielok, na ovocny cukor, na hrach, pistacie a na vela dalsich. Co z toho vyplyva? Ze prave ta chudobna strava u rodicov v case mojho detstva mi prospievala daleko lepsie ako dobroty, ktore som papala v bohatej rakuskej rodine, aj ked ani to nebolo ono a teraz uz je. Denne zjem vela masa, jem ryzu a zemiaky, salaty, ale bez octu, papriku, paradajky, redkovku, polystyrenove chlebiky quinoove, gastanove, pohankove a ryzove, roznu zeleninu, bezlepkove muky, pijem len vodu, mineralku, obcas ryzove mlieko a niekedy kavu. To je vsetko. Chcem tym len napisat, ze u mna bolo priberanie zapricinene zdravotnym problemom a ten sa vyriesil. Necitim hlad, strasne vela jem, no po vyluceni potravin, na ktore mam intolerancie, moja hmotnost z mesiaca na mesiac klesala rychlostou blesku a zastavila sa na konfekcnej velkosti 34. Bez nejakeho hladovania a takmer bez sportovania, okrem tej spominanej 10-minutovky za den, obcas plavaren, a obcas bicykel. To sa mi len organizmus odvdacil zato, ze som ho zbavila jedu, ktory sa don dostal zo zlych, pre mna nestravitelnych potravin. No najvacsim prinosom je pre mna to, ze vsetko to utrpenie, ktorym som si presla (hnacky, vracanie, bolesti hlavy, odpadavanie, zaspavanie po jedle, unava a nespavost s pocitmi, ze mi uz zacina sibat, pomale, chronicke stracanie pamate, pocity, ze zomieram na otravu a bolest, stipanie a palenie a sucho v hrdle, v ociach a v ustach, zobudzanie sa s opuchnutymi nohami a s bolestami klbov...) je raz a navzdy minulostou. SOM STASTNA!

Embryo, nemusíš, cica pochopila, len jej to robí takéto veľké medzery.Je to už lepšie? Ale aj tak vďaka.