Pekný deň želám. Potrebujem vedieť Vaše názory na vzťahy v dnešnej dobe. Som mladá 27 ročná žena a slobodná. Už 2 roky som nezadaná. Pred tým som mala trojročný vzťah, ktorý som ukončila, lebo ex-partner nechcel svadbu a deti. Najprv som neriešila, že som sama a vyhovovalo mi to. No neskôr by som už aj pristala na vážny vzťah. Ale tam nastal problém. Keď som sa začala stretávať s mužmi tak väčšina z nich chcela len sex alebo kamarátstvo s výhodami. Ja som to odmietala, no neskôr by som už aj na to pristala. Ale tam bol znova problém. Najprv z ich strany bola aktivita a neskôr už nie. Neskôr sa zadarilo a našla som si kamaráta, ale po pár týždňoch povedal že už nechce sex. Dosť ma to prekvapilo ale tak som súhlasila. Teraz ked nad tým rozmýšľam tak neviem kde je chyba. Či v mužoch alebo v ženách alebo v tejto dobe. Raz by som chcela mať normálnu rodinu. Bez toho že by sme sa rozvádzali alebo že by som bola slobodná mamička. Ale asi sa to v dnešnej dobe nenosí. Neviem. Poraďte mi alebo napíšte svoj názor. Ďakujem.
Vzťahy a dnešná doba
Aby si mali co povedat nemusia mat obaja vysoku skolu, aby boli jeden pre druheho zaujimavi, nemusia mat vysoku skolu, aby ten bez vysokej skoly bol scitany, rozhladeny, inteligentny s mnozstvom zaujmov nermusi mat vysoku skolu. Co je na tomto neuveritelne ?? Samozrejme ak si niekto hlada niekoho s velmi podobnym az rovnakym zameranim (trebars vedec vedkynu obaja fyzici) tak je to ine. Ina vec je ze ci je ten kto ma vysoku skolu rozhladeny zaujimavy clovek s bohatymi zazitkami. A ak ma zazitky coho sa tykaju ? Ozierania na internate ? Vies nudny nezaujimavy clovek moze mat aj vysoku. Zial dnes malokto studuje vysku kvoli odboru. Taky clovek je mozno zaujimavejsi pretoze si vybral skolu kvoli tomu co ho zaujima, nie kvoli tomu aby mal diplom a ohanal sa nim na pracovnom trhu. A nie je skola ako skola...
A co sa tyka prava obhajovania nechodit na vysku, tak pokial si do toho zahrnul aj mna, ja tu nic take nerobim. naopak ak niekto studuje, budis k jeho dobru. nech to rozumne vyuzije. Ja len na margo tej ich hadky pripominam ze vysoka skola je len jeden indikator ktory zdaleka nemusi vypovedat o sikovnosti dotycneho, a zdalekan nestaci k tomu aby vystihol osobnost, hodnoty, uvazovanie cloveka.
Creature, aby vznikol súzvuk medzi bytosťami, musia mať podobné spomienky v sebe. Tak, keď ja ti začnem vykladať o kvantovom prepojení mysle so spomienkami a ty nebudeš mať ani len tušenia, o čom točím, je otázka času, že pokiaľ ja sa nebudem snažiť objaviť, na čom ty *fičíš*, tak je po *vzťahu*. Preto ja nijak neodsudzujem, ak si niekto ako podmienku pre vzťah dáva práve to, aby dotyčný mal vysokú školu. Ak je totiž jeho vlastný svet bohatý o bohatstvo zážitkov práve toho študovania, tak o čom inom by sa asi tak dokázal baviť? :o) Každý hľadá len toho druhého a čaká, že ten druhý vyplní tú prázdnotu v ňom samotnom. Hej, dá sa to a aj sa to deje, ale zase nie až tak často. Preto naozaj stojí za zváženie, čo tak miesto dopytu stať sa ponukou? :o) Ako, si už napísal ty, nebudem sa opakovať.
Ale pre môjho najobľúbenejšieho skeptika len jedno. Každým ďalším utvrdzovaním sa v tom, že niečo nejde, to *nejde* silnie. A ono to raz skutočne nepôjde. A niet takej sily, čo to *nejde* už rozbije. Naveky to zostane ako pamätník toho, že kam nechodí zdravý rozum, tam chodí všetko ostatné. :o)
A je viac ako zábavné, že každý, čo tak vehementne obhajuje právo nechodiť na výšku, lebo veď to na nič nie je a nič to o nikom nevypovedá, skôr či neskôr *kápne božskú* a prizná sa, že on tú výšku má. :o)))
No vidis Aldys nakoniec si sa priznala a je tam nejaky problem. Iste stretnes aj takych muzov ktori si myslia ze si lahka korist na sex kedze si baculka. Myslia si ze budes vdacna aspon tomu. Ale tych nezmenis a naco by si to aj robila. Su to blbci. Na druhej strane som si isty ze mnohych vnimas cez prizmu svojich mindrakov z toho ze si baculka. A tak si urcite sama premarnila niekolko sanci. Ked ma clovek mindraky z niecoho, je to problem a treba ho riesit ako ? No ze zacne sebou... Nepochybujem o tom ze svoju hodnotu sa snazis dohnat aspon tou vysokou skolou a tym ze ju vyzadujes od druhych. Lebo tvoja predstava ze kto ma vysoku je lepsi clovek je skratka skreslena, silne subjektivna.
A libertac to iste. Neviem co ma dievca za problem ale jednoducho tvrdenie ze kto ma vysku je lepsi clovek je scestne. Poznam ludi aj s vysokou aj bez vysokej a v oboch skupinach najdem inteligentnych ludi aj blbcov. Mozno by vysoka skola mohla vypovedat skor nieco o usilovnosti dotycneho ale ani to nie je take jednoznacne. Su ludia bez vysky ktori vdaka usilovnosti zarabaju viac nez ludi s vyskou ktori zahnili kdesi v robote ktora nema nic spolocne s odborom ktory studovali. A to este nespominam sposob akym mnohi studenti vysku vystuduju. Mnohi s odretymi usami, mnohi roznymi cestickami. Takze by som bol opatrny s tvrdenim ze "maju ine myslenie". Ale hold to je tak niekto stavia svoju hodnotu na tom ze ma vysoku a nic ine mu neostava. Majte trosku sebaucty, lebo tymto sa dehonestujete a potom mozno zacnete vnimat aj druhych ludi inak. Respektovanie a ucta k druhym sa tiez zacina od respektovania a ucty k sebe. A ano, aj ja mam vysoku, ale som z obycajnej rodiny a nemam mindraky takze neodsudzujem ludi ktori nemaju vysku alebo dokonca im ide zle gramatika. Poznam totiz vela rozmanitych pripadov na to aby som mohol takto zjednodusene skatulkovat ludi
Nina nejde tu o pozitivne myslenie. Tu ide o sebapoznanie ak to mam zjednodusit. Ani ja neverim tym ezoterickym somarinam ktorym neveris ani ty. V tom sa zhodneme. Hovorim o sebapoznavani ktore vedie k tomu ze sa lepsie oriantujem v sebe, nasledne aj v druhych, a nasledne sa dokazem podla toho lepsie, alebo presnejsie rozhodovat. Napriklad pri tom hladani partnera. Je dolezite pre zaciatok vediet co vlastne chcem a preco to vlastne chcem. Ak budem sam zo seba zmateny a nebudem ochotny sa nad sebou zamysliet tak budem mat aj zmatene vztahy alebo budem pre istotu radsej sam. Ak vsak budem vediet co a preco hladam tak mi sice do cesty nebudu taki ludia chodit sami od seba, ale budem mat vacsiu sancu ze takych ludi rozpoznam ked ich stretnem. Preto ked hladam partnera musim zacat od seba. Musim vediet co a preco chcem. Napriklad chcem si nieco iba dokazovat, chcem niekoho len aby som nebol sam, alebo chcem normalny perspektivny vztah. Aby som na toto prisiel musim byt k sebe uprimny. Na tom nie je nic nebezpecne. Odhalovanie a pochopenie svojich pravych pohnutok je zaklad k sebapoznavaniu. Naopak kolki v sebe radsej nehlbaju a pritom trpia. Napriklad by niekoho chceli ale klamu samych seba ze nechcu a ze je to tak lepsie...
Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia sú osamelí nie preto, že by nejestvoval nik, kto by o nich prejavil záujem ale preto, pretože sa tak rozhodli. Možno bude väčšina tu prítomných namietať ale z vlastnej skúsenosti viem, že jednoducho vysielam signály, ktoré ľudia chápu ako nie práve tie naj.
Je veľmi zložité tieto signály zmeniť, zmeniť myslenie a občas sa pozrieť do zrkadla. Nie na tvár ale do svojho vnútra. To, čo som tam videl ja je priam desivé. No vidím to len ja, ľudia okolo mňa vidia niečo úplne odlišné. Lenže ak vidíte v zrkadle niečo iné ako okolie tak to z vás aj vyžaruje.
Neviem či by som si prial žiť vo vzťahu kde partner podvádza. Samému mi tiež nie je bohvieako ale cez to všetko netúžim po niekom len preto, pretože som sám.
Nie je to dobou, je to zmýšľaním ľudí, je to tým čo ponúka táto spoločnosť, čo nás učí, aké hodnoty sú preferované. Lenže na každom z nás je, čo si z tejto ponuky do života zoberie.
Vzťahy sú v dnešnej dobe presne také isté, aké boli v minulosti, lenže človek má viac možností. Je jednoduchšie niečo čo nefunguje vymeniť za nové ako by sme mali opravovať to staré.
A napíšem ešte niečo...aj mne je smutno, no svoj návod a myslenie zmeniť nedokážem. Je to príliš zložité...
Ahooj, ja mám tiež problém niekoho si nájsť :-( mám 22, čo neni až tak vela, ale nemala som nikdy nejaký vážny vzťah, len také parmesiacove, čo ani nestali za to.
Neviem sa prikloniť k tomu, či je chyba vo mne (v nás) alebo je to dnešná doba, lebo vidím okolo seba aj krásne idylické (aspoň na pohľad) vzťahy, ale aj také kde sa obaja podvádzajú, nadávajú si a aj horšie veci, kedy si poviem, že samej mi je určite lepšie ako im.
Tiež už neviem, kde robím chybu. Kamaráti mi vždy povedia, aká som super, pekná, študujem, nie som nejaka panička, čo má obe ruky lave, dokonca mi kamarat naposledy povedal, že ved mna je aj škoda pre niekoho :( je mi zle z takých reči, nechcem posobit ako nejaka nadmieru sebestačná, ale za tých 22 rokov, ked som nikoho nemala som sa naučila s kopec vecami pomocť aj sama (bez chlapa)- to vsak neznamena ze ziadneho nepotrebujem a chcem takto žit :(
Och som sa rozvášnila, ale tiež ma to mimoriadne trapi...
Mne sa podarilo nájsť partnera vtedy, keď som to najmenej čakala. V tom čase som mala obdobie, v ktorom som sa konečne rozhodla zamerať sama na seba, uzavrieť minulosť so všetkým, čo stagnovalo, a chcela som si nájsť nových priateľov, lebo niektoré staré kamarátstva už neboli ako kedysi. Dala som šancu niekomu, s kým by som na rande v živote nešla (z určitého dôvodu, ktorý teraz nehrá rolu), no mali sme veľa spoločného a zdal sa ako ideálny nový kamarát. Samozrejme, kto je lepší partner než skvelý priateľ, s ktorým si rozumieš a cítiš tam aj telesnú príťažlivosť? Takže prišiel vo chvíli, keď som si už naozaj chcela dať pauzu od chlapov aspoň načas a venovať sa iným veciam. Možno by to vyšlo aj tebe. Ja by som to skúsila, nemáš čo stratiť. Urči si pár mesiacov, počas ktorých svoje myšlienky zameriaš na seba, svoje záľuby a záujmy. Nikdy nevieš a na škodu to tiež nebude.
netitulovany alebo liberta25 obcas ;)
ten clanok som ani nemohla docitat. kto to pisal vobec? tendencia na zakladke sa vyjadrit o studiu? takto zijes? lutujem ta. uplne.
Jednoduchšie povedané, sme v riti...
Ja to vidím tak, že dnešné vzťahy sa isto zapíšu do dejín a vstúpia do análov
Ako sa hovorí na konci šichty: chlapi, sme na konečníku.
