Ahojte, je to so mnou zlozite. Od vysky (ktoru som nedokoncila) co je cca 6 rokov si neviem najst trvale zamestnanie. Este som v podstate nikdy nepracovala na trvaly pracovny pomer. Iba brigady na par tyzdnov, pripadne mesiacov. Naposledy som pracovala pol roka cez urad prace v administrative v roku 2012. Medzitym som aj ochorela a aj kvoli tomu ze som nemala staly prijem som si vybavila ciastocny invalidny dochodok. Co je 100 Eur. Teraz s tym dochodkom mi to pride este nemoznejsie. Proste to je moj najvacsi zivotny problem. ze sa neviem zamestnat. Asi ani nechcem, resp. sama neviem co chcem. Uz mam aj strach niekde pracovat, lebo som si prestala verit. Ani na pohovoroch sa neviem nejak predat, citit zo mna neistotu. Zda sa mi nemozne nieco si najst (hlavne bez znamosti, lebo tie nemam). Bojim sa o svoju buducnost.
Problém sa zamestnať
Januska tak všetci majú zrejme veľké oči :)
hmm ze vela ludi chce robit co najmenej a mať za to 1500€, co je totálne smiesne. Kalgan lenze vtip je v tom ze dnes pokial fakt nemas okolo tej tisicky nekupis ani byt nedostanes ani hypoteku a nezalozis si ani rodinu. Slovaci sa strasne hraju ako malo im staci ale vobec to neni pravda. Makaju v robotach za malo penazi cely zivot su frustrovany a nestastny vybijaju si to na okoli detoch vsetkych..... Cela nasa spolocnost tak vyzera . Takze vobec nieje hamba pytat si dnes vyssi plat povedala by som ze dnes sa bez takeho platu mlady clovek ani neosamostatni.
ovomaltine jj, tak ako píšeš mám problém ho udržať, ale to má veľa ľudí...
miki, ako to myslis s tym ocnym kontaktom, ze si slaby ho udrzat? ja mam s tymto problem snad cely zivot
Som veľmi rád, že sa cítiš dobre. Strávil som v rámci svojich možností príjemné leto, ale až teraz uvidím, že ako som na tom. V jeseni mávam veľké problémy, aj keď posledné 3 roky boli u mňa už bez relapsu. Vždy to bolo také, že potreboval som zmeny v liečbe. Aj teraz už po polroku cítim, že potrebujem zmenu v liečbe. Neviem, či nájdeš nejakú normálnu prácu pre zdravých ľudí. To je ťažké, či už na tých pohovoroch, alebo tak. Ja som na normálnom pohovore bez šance. Som veľmi slabý na očný kontakt a tiež neistý. Navyše treba asi hlásiť, keď poberáš dôchodok a tým šance klesajú na normálnu prácu. Chránené dielne sú určené ľuďom, ktorí majú pracovné obmedzenia, čiže sú vhodné určite aj pre teba. Len si to treba vyskúšať, či by ťa to bavilo a či by si to zvládala nejako. Keď chceš tak veľmi pracovať, tak nešpekulovať a nevyberať, ale skúsiť aj tam. Každá pracovná skúsenosť je dobrá...
Keita nemyslim si, ze mam tu fobiu. Ked som chodila upratovat, celkom ma to aj bavilo, nerobila mi praca problem. Aj s väčšinou kolegýň som vychádzala dobre. Len teraz nie som priebojná, že by som si našla niečo sama, konečne sa rozhodla idem pracovať a urobím pre to všetko. Mám veľa obáv a neviem ako sa ich zbaviť.
Miki, aj ja mám schizofréniu. Ale cítim sa dobre, nechcem pracovať v chránenej dielni, mne sa to zas zdá, že to je pre ťažšie prípady aj keď niektoré chránené dieľne neberú ohľad na zdravotný stav zamestnancov a majú to miesto vytvorené, len kvôli zákonu. Chcem pracovať, len sa k tomu nejak dopracovať cez pohovory, na ktorých pôsobím skôr neisto a je to pre mňa veľký stres.
Ahoj Lenka, veď to niektorým ľuďom práca nie je súdená. U mňa je problém ten, že mám ťažkú psychickú diagnózu s plným invalidným dôchodkom. Sondoval som všetky možnosti práce na 4 hodiny, ale takých robôt na východe je málo. Zvažoval som chránené dielne, ale žiadna nie je tam pre mňa vhodná, keďže vyžadujú tam také výkony, aké majú problém podávať zdraví ľudia. Ja by som to jednoducho nedal so svojimi roztrasenými rukami a tiež stres, ktorý môže spustiť moje ochorenie. Raz už spustil a môže spustiť už kedykoľvek bez problémov....
Lenka, co ti je? Pozri moju temu Ergofobia. Ci nahodou nemas co ja-
Ahojte, nejak som natrafila na moju starú tému o probléme sa zamestnať spred 6 rokov. Medzitým (2015-2018) som mala jednu prácu upratovačky, vybavila mi to mamina na škole. Síce to bolo zastupovanie, ale na dlhší čas. Potom som sa zoznámila s priateľom a bývala striedavo v Bratislave samozrejme bez práce, aj keď aj tam som sa pokúšala hľadať si prácu. Bola som na pár pohovoroch. Ale nezobrali ma. Teraz posledné 3 mesiace žijem s priateľom na Záhorí. Priateľ ma prácu, tak zatiaľ nie sme na tom finančne tak zle. Už opäť pomaly 2 roky som bez práce. Mám invalidný na psychiatrickú diagnózu. Trápi ma táto situácia a zároveň neviem, či chcem naozaj pracovať. Už som asi aj stratila pracovné návyky. Mám obavy aj z pohovorov, aj z nových ľudí, z novej práce. Aj si neverím, že by mi práca išla. Je to ťažké a nepoznám nikoho, kto by takýto dlhodobý problém nejak vyriešil alebo riešil. JE TO VO MNE. A NEVIEM Z TOHO VON.
Urcite sa da najst praca ako predavacka, upratovacka, postarka, recepcna a pod. Stale si mozes hladat lepsiu robotu pocas roboty, ktoru budes mat.
Mam kamosa, ktorý študoval v Brne, stazoval pre top firmu rok v Írsku, robi architekturu mikrocipov. Po vystudovani školy, si na SVK nevedel nájsť robotu. V Česku sa onho doslova bili. Teraz zije s priateľkou v Prahe a zial nechysta sa sem vratit, lebo si tu nikto jeho schopnosti nevazil. Ak chces robit, aby si mala aspon nejake prachy, tak sa "nejaká" práca dá nájsť. Ale vela ludi chce robit co najmenej a mať za to 1500€, co je totálne smiesne.
Ja, co som nikdy nechcel robit s ludmi, s nimo teraz robim na dennej baze. VS som nedokoncil, lebo to bola pre mna strata casu a zijem si celkom pohodový život. Ano, nie som prachac, som z chudobnejsej rodiny, peniaze si vazim, ale mam sa dobre, plat je uspokojivy a nestazujem sa na to, ze "ach, mohol som mať lepšiu robotu..." mam dostatočne vela mimopracovnych aktivít, aby som mal ako tak spokojny zivot, i keď jasné, že nič nie je dokonalé.
Takze ak chces robit, určite si nejaku pracu najdes. Ale nemozes zas ocakavat zazraky. S tym invalidnym dochodkom sa obrát ma socialku, tam ti urcite povedia, ci sa to da/neda zrusit.
