Ahojte, je to so mnou zlozite. Od vysky (ktoru som nedokoncila) co je cca 6 rokov si neviem najst trvale zamestnanie. Este som v podstate nikdy nepracovala na trvaly pracovny pomer. Iba brigady na par tyzdnov, pripadne mesiacov. Naposledy som pracovala pol roka cez urad prace v administrative v roku 2012. Medzitym som aj ochorela a aj kvoli tomu ze som nemala staly prijem som si vybavila ciastocny invalidny dochodok. Co je 100 Eur. Teraz s tym dochodkom mi to pride este nemoznejsie. Proste to je moj najvacsi zivotny problem. ze sa neviem zamestnat. Asi ani nechcem, resp. sama neviem co chcem. Uz mam aj strach niekde pracovat, lebo som si prestala verit. Ani na pohovoroch sa neviem nejak predat, citit zo mna neistotu. Zda sa mi nemozne nieco si najst (hlavne bez znamosti, lebo tie nemam). Bojim sa o svoju buducnost.
Problém sa zamestnať
Keď si začneš vážiť samú seba, budú si ťa vážiť aj iní. Dobre, že si ho kopla do prdele, chlap ti má byť oporou a nie sa ti posmievať. No tak im ublížiš a čo?!Vieš ono sa to proste stáva, aj keď niekedy nechceš. To, že ti ubližujú oni, je ok? Si ťažko psychicky v prdeli, fakt zájdi za odborníkom, dá ťa dokopy.
moj priatel to vycitil uplne presne ,nevazil si ma,posmieval aka som,nevedel pochopit ze mam problemy,tak som to s nim ukoncila,chodila som s nim 8 rokov,takze dalsia rana..je my zle zo seba,citim ze pre nikoho nic neznamenam,ze som ako duch ktoreho nikto nepozna ..fuj no citim sa hrozne..uz nevladzem,musim vyhladat odbornu pomoc.snazim sa to zvladnut,keby som sa nesnazila tak uz tu niesom asi.Stale si len domyslam ,ze robim ludom zle,moj prvy kontakt,ze im ublizim,aj ked to nezmyslel,ale ja to tak citim,tak aj preto sa vyhibam,citim sa menej cenna,navyse na tomto svete proste..
som000 až ja niečo chcem tak si za tým idem zoberiem prihlášku vyplním a ďalej tí ľudia ťa nemajú čo trápiť ty tam ideš kvôli sebe všade sú nepríjemní ľudia ale aj normálny a čo teraz odchádzať ? niečo chceš tak si za tým choď a nenechaj sa zastaviť ty tam ideš za určitým zámerom a pokiaľ nebudeš mať papier v ruke tak nemáš čo odchádzať sú aj závistlivý čo skúšky nespravia ale to je ich problém :D ty si len choď za svojim cieľom nenechaj sa odradiť....
Ľudia sú svine, to je všeobecne známe. To budeš mať všade kam prídeš. Očakávaš od nich nemožné. Ber ich ako svine, akceptuj to a nerieš. Normálne si choď svojou cestou. Máš nízke sebavedomie, ľutuješ sa, určite chodíš s hlavou do zeme - nečuduj sa, že sa ti posmievajú. Ľudia vycítia kto si a ako sa k tebe majú správať. Čiže najprv urob niečo so svojím sebavedomím. A potom príde aj škola aj práca. Neboj.
chcem skolu a ucit by nebol problem,lenze v dnesnej dobe su ludia svine,bojim sa ich,nerozumiem im,nemam kamosov,vsetkych som stratila kvoli tymmojim problemom,musis ist k odbornikovy,inak to nevidim..ja som velmi chcela mat skolu,ale oni si brutalne na mne sadli vsetci a ja som to uz proste nezvladla dalej,vsade kde som prisla len vismech.Prace som mala niekolko lenze co aj tam to bolo take iste,mozno fakt my neverite,ale ja som silny clovek,ale ked vase kde som prisla tam bolo zle namna,tak to namna dolahlo..sedim doma na riti a stale len premyslam aka som a co mam robyt,je to ako zacarovany kruch !chcem skolu a aj pracu!lenze mam psychiku v keli,musim ist k odbornikovy.kedysi som bola ale vobec my nepomohol..
Presne tak. Večer do školy, v noci sa učiť a ráno na 6 do práce :) Krásne spomienky:)
som000 nevyhýbaš sa skôr tej škole lebo externé štúdium je večerné tí ľudia tam nechodia cez no to by si sa musela učiť ak sa ti učiť nechce hľadaj prácu vo výrobe v potravinových reťazcoch tesco lidl kaufland dokladanie tovaru , umývanie zeme , v sklade niečo,pomocná sila v kuchyni atď
Ja som si tiež prežila svoje, či už v živote alebo v škole ale nikdy som sa neľutovala. Vždy ma to ešte viac posilnilo. Hoci som si školu robila po 30tke, bola som najlepšia :) samostatná, silná aj vďaka tomu, čo som prežila. Dnes ti nikto nepomôže, musíš si pomôcť sama. Nie sa ľutovať, vyhovárať. Ale ak máš ťažké stavy, psychiater u teba bude dobrá voľba. Niekto to zvládne sám a niekto nie. Ja sa učím, vzdelávam celý život a neskutočne ma to baví. Či už cudzie jazyky, VŠ, kurzy atď. Zamestnávatelia ocenia multifuknčných a flexibilných zamestnancov. Potrebu vzdelania v živote a v profesií asi dokážeš oceniť až neskôr. Ale raz ti to docvakne.
no lezne ja som si uz prezila svoje,isla som skolu mala som 19 rokov a bolo to najhorsie obdobie mojho zivota,vsetci sa my posmievali,ze ja som starsia ja musim uz vsetko vediet a podotykam bola to zdravotna skola cize krestanska..hmm ja sa fakt bojim,najskor by som mala ist asiku psychiatrovi nech ma z toho dostane,aj ked nechcem jest lieky,ale musim aby som nieco dokazala v zivote..nepoznate niekoho dobreho v ziline a okoliu?
no v 24 rokoch keď si si ju nespravila skôr sú aj externé štúdiá na dva roky ,alebo sa ľutuj dokonca života výber je na tebe zo základným vzdelaním neviem kde aj čašníčka potrebuje mať aspoň učňovku ,upratovačku do nejakej rodiny ak si na úrade práce sprav si kurz na niečo neviem aké kurzy ponúkajú
