Ahojte, je to so mnou zlozite. Od vysky (ktoru som nedokoncila) co je cca 6 rokov si neviem najst trvale zamestnanie. Este som v podstate nikdy nepracovala na trvaly pracovny pomer. Iba brigady na par tyzdnov, pripadne mesiacov. Naposledy som pracovala pol roka cez urad prace v administrative v roku 2012. Medzitym som aj ochorela a aj kvoli tomu ze som nemala staly prijem som si vybavila ciastocny invalidny dochodok. Co je 100 Eur. Teraz s tym dochodkom mi to pride este nemoznejsie. Proste to je moj najvacsi zivotny problem. ze sa neviem zamestnat. Asi ani nechcem, resp. sama neviem co chcem. Uz mam aj strach niekde pracovat, lebo som si prestala verit. Ani na pohovoroch sa neviem nejak predat, citit zo mna neistotu. Zda sa mi nemozne nieco si najst (hlavne bez znamosti, lebo tie nemam). Bojim sa o svoju buducnost.
Problém sa zamestnať
V mojom okoli je neuveritelne vela nezamestnanych,najme v mojom veku okolo 25-30, a hlavne ludi,co teraz skoncili vysku ako ja.
Z mojho blizkeho okruhu je len 1,co si nasla pracu a to tiez sposobom,ze jej niekto povedal,co priblizne bude na pohovore,aby zaujala.
Tu v TN kraji su vacsinou povolania pre chlapov, akokolvek sa snazim, pre zenu je tu max predavacka. Nechcem,nech to vyznie,ze je to podradna praca,ale ked budem uplne zufala,pojdem ju robit, nestudovala som na to tazku skolu,aby som hned sla robit predavacku a aj tak by ma do nej nezobrali,lebo zase by som pocuvala aka som prekvalifikovana :)
Je to zacarovany kruh, asi musime len dufam,ze sa fakt na nas tiez to stastie usmeje... ked aj uvidis nejaky oznam,reaguj, precitaj si o tej spolocnosti, chod hlavne na pohovor usmiata,ja som na vacsine brigad (pocas VS) pocuvala,ze si ma vybrali na miesto hlavne preto,ze videli na mne, ze som pozitivne naladena a slusna.
Sice teraz na pohovoroch mi je to prd platne,ale co ty vies...:)
no tazko si to nemozem mysliet,ked sa tak stale kazdy den citim prave preto potrebujem priatelov aby som o sebe vedela ze aspon niekomu namne zalezi..
som- krok 1 myslieť pozitívne a netvrdiť o sebe že si 0 to na začiatok bude stačiť :)
dakujem a hlavne najst toho spravneho,lebo v dnesnej dobe najst nieco dobre sa tazko hlada..
som k psychologičke choď nie je na tom nič divné pomôže ti poradí ti ako sa začleniť do normálneho života a získať sebavedomie držím palce :)
som - chod to nie je hanba, mozno ti fakt liecba sadne, treba vyskusat
dakujem za podporu.ano nechcem sediet doma a o to my ide,lenze sama to nezvladnem,tak pojdem k odbornikovy..
som - ja mam uzkostnu poruchu, panicku poruchu a stredne tazku depresiu, beriem len ukludnovak na noc...vyskusala som aj ad, nesadli mi zatial ziadne, tiez neviem, co mam robit, ale ver tomu, ze cim dlhsie si doma, tým ti bude horsie, ked som bola doma a mala som ist na MHD som upplne spotena, roztrasena, vydesena bola, teraz, coc hodim 2 x denne uz to ani nevnimam, pride mi sice blbo, zatoci sa mi hlava, ale uz to tak neprezivam, cim menej budes s ludmi o to horsie ti bude, ver mi, takze sup, sup aspon brigadu, snad nechces byt zakomplexovana cudacka doma, psychicke poruchy su des, kedze tým trpim uz vyse desatrocia, ale vzdy mozes najst v sebe kusok sily a pohnut sa dalej, ver mi :)
