Mamička

Ro krasne pises o maminke,uprimnu sustrast...slzy mi stekaju po tvari.Bojim sa aj moja mamka je chora,este nevedia o co ide verim ze testy zle neukazu ,tiez by si nevedela pocat bez nej.Taky pokladik,starky mi obydvaja zomreli kusok po sebe.Tazko sa vysporiadat s takymito ranami,vela casu prejde no,kazdy si tym prejdeme...Prajem ti vela sily,ona si ta urcite strazi...

Htherapy myslis psychologa? ja neviem ci sa s tym niekedy vysporiadam, fakt neviem

Ro,

plac kolko potrebujes. Zatial si v prvej fazy strany - odmietanie, potom pride hnev, depresia, racionalizacia a vysporiadanie. Kludne vyhladaj niekoho, kto ti s tym pomoze, pretoze s pomocou tie obdobia zvladnes rychlejsie ako sama ...

Robim presne to co si napisala,snazim sa, snazim sa byt vesela, byt s ludmi ktorych mam rada,este ma rodina potrebuje,na lieky ani nemyslim,nie som ten typ co hned vsetko rieci tabletkami. ale vyplakat sa musim,a este dlho to potrva kym vyronim vsetky slzy za maminkou, nikdy uz to nebude take ako predtym.ja viem,ze ona je niekde tu,a pozera sa na mna ,a viem presne ze by chcela,aby sme sli dalej. ale aj vie,ako ju velmi lubim,a potrebujem,a dovolila by mi zo seba dostat vsetko von, nech sa mi ulavi.najviac ma boli to,ze ona nechcela zomriet,tak velmi bojovala,aby vazdravela, ale osud to zariadil inak. teraz ju uz nic neboli, nic netrapi, tichucko a spokojne na mna pozera a strazi ma.

ono sa vravi, ze vsetko sa deje pre nieco, prajem uprimnu sustrast, nic ine ti nitko neporadi ako sa s tym vyrovnat, casom to neprejde- ale zvyknes si, kazdy raz odide z tohto sveta, treba si uvedomit to ze tu nikto nebude vecne, a netreba sa uzatvarat do seba!!! to v ziadnom pripade, tvoja mama by asi nebola stastna keby videla svoje dieta ako sa trapi a zvlast kvoli nej, tak si uvedom ze teraz ju uz nic neboli a je jed dobre,ja verim v to ze je v nebi a odtial bude na teba davat pozor...neplac, neber ziadne lieky, neopustaj sa, casom bolest zo straty zmizne a ostanu len pekne spomienky, niesi jedina komu sa take nieco stalo. niesi sama ktora ma taketo pocity, tak sa vyplac a niekam sa pohni neostavaj smutna a nahnevana, ze musela odist, drzim palce, mysli pozitivne

ach ludia keby ste ju poznali, ona bola uzasna..nepisem to preto,ze to bola moja mama,ale ona bola tak strasne dobry clovek, ze sa tomu az nechce verit. vsetci ju mali radi, kazdemu pomohla ako mohla,aj ked ju to niekedy az vystavilo. bola silna bojovnicka, stale hovorila,ze to zvladne.aj ked som na nej videla,ze sa citila zle, len ma pohladkala a povedala,ze jej nic nie je. bola moje vsetko, ja som tri roky pracovala v zahranici, a my sme si denne aj dva krat volali,kecali,smiali sa, povedali sme si vsetko.aj to co som ja alebo ona nikomu inemu nepovedala.bola moja sestra, moja mama, moj kritik, moj poklad. a ja som tu teraz bez nej. to prazdno co citim sa neda opisat. vzdy mi hovorila,ze som cela po nej,a to ma jedine tesi.kus nej je vo mne, ale aj tak mi chyba tak velmi. nikomu neprajem taku bolest, je to hrozne. a tak som verila,ze sa vylieci, sama som jej to denno denne opakovala,ako to spolu zvladneme. no nestalo sa.asi si to niekto tam hore prial inak.kazdy den som jej hovorila ako velmi ju lubim,a ona mne. vela ludi nam zavidelo taky vztah aky sme mali my dve. bola moja hrdinka.a navzdy zostane.

Je mi to veľmi ľúto. Plač koľko potrebuješ. Pomôže len čas. Zvládneš to. Neboj sa prijať pomoc a oporu od blízkych.
Napíš niečo o mamke. Aká bola?

Aj ked ta nepoznam, je mi luto, co sa stalo...Ja viem, ze to su strasne klise slova, ale tvoja maminka keby mohla, prisla by za tebou a povedala ti ako jej je krasne teraz. Je jedno, ci veris na nebo-peklo, na raj, na-co-len-chces, tvojej mamine je uz naozaj dobre.
Mam tiez niekoho uz "tam hore" a ver, ze citim silnu pritomnost toho cloveka. Citim ako ma ochranuje...dlho mi trvalo kym som sa s tym zmierila, ale cas to ako-tak vyliecil. Ti, co uz nie su medzi nami sa maju ovela lepsie ako my....