Mamička

ahoj Ro,
mama je najblizsi clovek, zvlast, ked je medzi nou a dcerou vyborny vztah, ked stratime priatelov, mozeme mat novych, ale mamu mame iba jednu a ked ju stratime, nikto ju nahradit nemoze, preto to tak boli, je velmi dobre, ze mas skvelu rodinu, ze ste si v tomto tazkom obdobi oporou jeden druhemu ze mas dobrych priatelov, ktori Ta podrzia ked to najviac potrebujes, poplac si ked Ti je za nou smutno, je pravda, ze svoju mamicku uz fyzicky nikdy neobjimes, ale ona zostane navzdy v Tvojom srdiecku a v Tvojich spomienkach, odtial Ti ju nikto vziat nemoze a ked sa Ty stanes mamou, bud takou dobrou mamou ako bola Tvoja mamicka, odovzdaj dalej co ona vstepila do Teba, dievcatko, zelam Ti stastnu buducnost, mozno sa Ti este po nejakom case zase ozvem, aby som sa opytala ako sa mas, drz sa, ahoj

ahoj ta3 dakujem, ze si na mna obcas spomenies. Ja sa snazim,a niekedy je to fajn, hlavne, ked nie som doma, lebo vtedy ako keby som mala pocit, ze mamina je doma a caka ma. Mam kopec super ludi okolo seba, ktori mi velmi pomahaju,a ja som im nesmierne vdacna.Bez nich by som to nezvladla. Ale su aj horsie chvile, kedy na mna vsetko trapenie dolahne, a hlavne,ked si uvedommim,ze maminu uz nikdy neuvidim, neobjimem.Vtedy si poplacem, a trosku sa mi ulavi.Bude to este velmi tazke,ale mam skvelu rodinu,tak sa opierame jeden o druheho. Musime sa s tym jednoducho naucit zit, inu moznost nemame. Ale aj tak mi strasne mama chyba, to sa neda ani opisat.Ale uz mi ju nic a nik nevrati. Zivot je hrozne kruty. ja si neviem predstavit,ze zvysok mojho zivota budem musiet zit bez nej. Musis byt strasne silna. Dufam,ze aj ja budem.

ro
obcas myslim na Teba, ako sa mas?, dufam, ze je to kazdy den o trosilinku lepsie

citala som si Tvoje posledne prispevky, si rozumne, dobre dievca, prechadzas tazkym obdobim, ale ked sa velka rana zaceli, budes psychicky silnejsia ako si na tom bola, ked este Tvoja mamicka zila, je pravda co sa hovori, ze kazda prezita tazkost nas posilnuje, hovorim z vlastnej skusenosti, moji rodicia uz davno neziju, ja mam 60 rokov, aj otca som mala rada, ale mamu som mala neskutocne rada, velmi dlho som za nou smutila, tak intenzivne asi tri roky, denne som na nu myslela, tiez zomrela na rakovinu, trochu mi pomahalo ked som si pomyslela, ze uz aspon netrpi, ja som mala tiez rakovinu ked som mala 33 rokov, nastastie som sa z nej vyliecila, drzim Ti palce, aby sa Ti
cim skor vratil do tvare usmev a do srdiecka radost, aby si zase mohla plnsie zit, drz sa dievcatko

Si veľmi rozumná. Dospeješ veľmi rýchlo. Verím, že sa budete podporovať stále.

vidis, ani som si nevsimla, ze si pisem sama so sebou:)

ved mne to nevadi, ze ich musim drzat nad vodou. to zas nie je tak,ze oni su uplne zlomeni a ja ich povzbudzujem.snazime sa byt silni vsetci,len na mne ostalo aj udrzat domacnost,aj vsetko. esteze ma mamina stihla vela veci naucit,aj varit, a tak, lebo inak by som bola stratena. a odkazana na neviem aku pomoc. sice,vcera som varila svieckou,a tiez by mi bodlo,keby mi mama povie, co a ako,ale zvladla som to:) viem,ze horsie mi uz asi nebude, preboha, dufam! ale bez nej je to tu vsade take prazdne.no ked si spomeniem,ako trpela, myslim, ze uz sa ma dobre. a tancuje tam niekde v nebicku a usmieva sa na mna.

Sorac, ten predošlý príspevok je môj.

ro, vieš, že to nemusíš byť ty, čo bude držať všetkých nad vodou. Aby to nebola priveľká záťaž.
A život nebude už taký istý. Ale zároveň to neznamená, že bude zlý. A som rada, že sa tak držíš.

zewa tak no pomalicky, poplacem si, chodim do prace, mam super kolegov, tam trochu pridem na ine myslienky.horsie to je doma,ked si uvedomim, ze tu mamina uz nie je. ja mam totiz stale pocit,ze sa ma vratit alebo ja neviem. akosi mi to este nedochadza.ale ked som sama, tak si s nou pokecam,postazujem sa jej. a placem. ale mam taky pocit,akoby mi niekto alebo nieco dodavalo silu,asi to je mamina. strasne v to dufam. ze je tu pri mne,a drzi ma nad vodou. lebo ja musim drzat nad vodou nasu rodinu, brata a tatina, tak sa zo vsetkych sil snazim to zvladat.ale myslim,ze moj zivot uz nebude to co predtym. a hlavne, velmi velmi mi chyba mamina. dakujem ti za opytanie, vazim si, ze sa zaujimas ako sa citim,aj ked sa nepozname.

ro, ako to zvladas?