Mamička

uchovam urcite, nezabudnem ani na sekundu, ktoru som s nou stravila.

ro, teraz sa neopustaj. Nehladaj, co vsetko ta nestihla naucit. Uchovaj si to, co ta stihla.

strapanka dakujem, ja sa snazim usmievat, aj ked ako pises cez slzy,ale snazim sa.

Dakujem zewa, ja si tiez myslim. Dufam, ze na mna bude davat pozor. Ako vzdy davala, boze, kedysi mi to bolo smiesne, ked mi vravela,ked som odchadzala do prace,alebo tak, vzdy jej veta, prezvon ma ze si v poriadku. teraz je to krasna spomienka. a tak velmi mi to chyba. neviete si predstavit, rozmyslam,za kym budem behat do izby a davat milion otazok,ked budem varit, kolko toho a toho, ako urobit tamto. no neviem. ved ja budem stratena. uz som.

Myslim, ze ta nemohla lepsie vychovat.

...tak sa znovu pozri do toho zrkadla a uvidis - ona "tak celkom" nezomrela, kus z nej zije dalej v tebe... tak sa na ten kus z nej v zrkadle usmej. Najblizsie dni mozno este cez slzy, ale potom ako stale vyrovnanejsia zena...

zewa ja ked sa pozriem do zrkadla vidim ju, kazdy mi to hovori,ze som ako ona za mlada. aj ona mi to casto pripominala, ja mam z nej kus v sebe, tym som si ista. a je to uzasny pocit. este mi vravievala,ze som aj protivna ako ona:) nevadi, nech som. ja som taka rada.

boze strapsnks to co si napisala to je ako zo zleho filmu.. taketo trapenie, ved to by jeden clovek nezvladol,ale vidis,ta pani mala usmev na tvari. ako moja mama, nech mala akekolvek bolesti, ci trapenie, vzdy sa usmievala,aj ked cez slzy. viete,mna najviac boli to, ze ona si velmi vytrpela, ta rakovna je svina, strasna.a boli ma, ze sa necitila ani chvilu dobre, za ten posledny polrok. mala lepsie dni,to ano,ale nebolo to ono. ona mala ten boj vyhrat, nie prehrat. nikto si to nezasluzi.

Mozno aj lekari verili. Ani im sa take spravy nahovoria lahko.
ro, smrt je tak prisna, kruta a rychla.. vsetko ukonci.. Ale ja tomu az tak neverim. Pretoze spomienky neukonci nikdy. Nos okrem podoby svojej mamky, svoju mamku aj v srdci. Verim, ze raz budes mat deti, ktore ta budu rovnako milovat ako ty svoju mamku.

Ved prave,ze cim viac som ju lubila, tym viac to boli. niekedy mi napadne,ze by bolo lepsie, nemat s nou taky vztah,mozno by to tak nebolelo.ale hned take ´myslienky zahanam, mali sme krasny zivot s nou. nemozem povedat jedinu vycitku,nemam jedinu zlu spomienku. a to ma tesi. stale spominam na nase spolocne chvile, boze, dnes som nasla fotky v pc, co sme sa presne pred rokom fotili, ked nam sibalo, robili sme tam take ksichty, ze to ani nie je zverejnitelne:) a tak sme sa narehotali, ale to my sme sa stale. tak si ich pozeram stale dokola, a usmievam sa. aj ona sa usmieva,urcite. dakujem vam vsetkym ze si davate tu namahu,a pisete mi,a myslite na mna. naozaj dakujem.