Mamička

Príspevok v téme: Mamička
ro

prave prezivam najhorsie obdobie mojho zivota, vcera mi zomrela maminka, prehrala boj so zakernou rakovinou, slnko mojho zivot,mala len 46 rokov, a tak velmi chcela zit.a tak velmi to boli. bola moje vsetko, mali sme krasny vztah. bojim sa ze to nezvladnem,neviem co si bez nej pocnem. vyplakala som uz ocean slz, neviem,ci sa s tym niekedy zmierim. ach boze,ani neviem na co to tu pisem, asi to potrebujem..

strapsnks

ro
si super dcera, ak si mala s maminkou takyto vztah, musi to strasne boliet. Ale taka statocna mama isto nemohla vychovat ziadnu padavku, ale silnu mladu zenu, ktora sice teraz sama potrebuje oporu, ale urcite najde v sebe silu aj na to, aby bola potrebnou oporou pre ocina a surodencov, lebo aj oni prezivaju tazke chvile. Tak drzte takto pokope aj zajtra a kazdy dalsi den... Vydrz, pozbieras sa z toho. Zvycajne sa smejeme, ked niekto povie - Co ta nezabije, to ta posilni! Ale ono to je naozaj tak...
Vie, niekolkokrat v zivote mi bolo strasne tazko, az tak, ze som uvazovala o "odchode". Vtedy som si vzdy spomenula na jednu pani, rovesnicku mojej mamy, aky mala neuveritelne tazky zivot - zleho muza, dcera jej usla na zapad a robila prostitutku, syn vecne v base. 10 rokov sa napokon starala o muza, co ju kedysi tlkol a potom zostal na voziku. Jedina slusna dcera usla z domu a s rodinou sa nestykala. Ked sa po smrti otca zmierili a dcera jej priviedla na prazdniny jedinu vnucku, o tri dni jej to krasne dievcatko pred ocami zabilo auto... Na stare kolena ju este policajti vzali do hor, aby sa pokusial presvedcit ozbrojeneho syna, nech pusti rukojemnicky, ktore mal v chate, kde sa zabarikadoval po uteku z vazenia... Napriek vsetkemu tomuto si tu zenu pamatam ako milu osobu. Vzdy, ked si na jej strasny zivot spomeniem, zrazu zistim, ake je to moje nestastie malicherne, aka som vlastne stastna, aj ked to na chvilu tak nevyzera. A pomoze mi to. Je strasne ze Ti odisla taka dobra a mlada maminka, zial za nou, potrebujes to. No ver, ze na svete je mnozstvo ludi, ktori prezivaju a preziju aj horsie tragedie... Ty to prezijes tiez, a vyjdes z toho este silnejsia.
Zajtra na Teba aj na celu vasu rodinku budem mysliet, snad sa k Tebe stipka mojej energie dostane a pomoze Ti.

ro

Pracujem, mam uzasnych kolegov, stvrtok sa mi cela firma zlozila na liecbu pre maminu, dokonca aj sefovia,co su dost nesymaticki rakusani.. teda tak som si myslela. aj basnicku aj venovanie mi zlozili.a piatok maminka zomrela. viete, oni jej doktori slubovali,ako maju vela druhov liecby chemo na jej typ,a ked skoncila prvu, 8krat bola,objednali ju na ct, ci to zabralo,ci sa metastazy zmensili..potom nam den pred tym ct zavolali,ze ho zrusili,vraj to nema vyznam.a my sme im tak slepo verili.z pohladu na nu vedeli,ze to je zle.a tym jej zobrali poslednu nadej,lebo ju uz nechceli liecit. a ona im chudatko moje tak verila. este nam hovorili,ze sa mame pripravit na najhorsie.preboha ako sa da pripravit na smrt mamicky?? nech mi da niekto navod! mne ide srdce puknut od zialu. a zajtra ak mi nepukne, bude dobre.

ta3

ro, moja mama tiez zomrela na rakovinu, clovek by predpokladal, ze ked je niekto tazko chory a niet nadeje na vyliecenie, ze sa najblizsi na smrt milovanej osoby postupne pripravia, ale na smrt sa neda pripravit, je definitivna vzdy hlboko zasiahne, ci islo o nahly alebo postupny odchod
nemusis sama citat prihovor na rozlucku, popros najlepsiu kamaratku nech to precita namiesto Teba
zajtra budem na Teba mysliet, drz sa dievcatko

zewa

Hm, to muselo byt velmi tazke :(
Viem, ze je teraz na to skoro. A ani ti to mamku nevrati. Ale potom neskor, ked sa trochu spamatas.. daj tomu vsetkemu aspon nejaky zmysel a skus urobit nieco pre osvetu prevencie rakoviny prsnika. Mozno najdes organizaciu, do ktorej sa bude dat zapojit..
A teraz pracujes alebo chodis do skoly?

ro

ona si nasla pred dvoma rokmi hrck v prsniku, hned bezala k lekarovi, podstupila chemo, operaciu, kde vybrali len hrcku,a zas chemo. min.rok v novembri sa jej to vratilo.velmi ju to polozilo,nik neveril ze sa to vrati.ona sa citila dobre, zdravo sa stravovala,nepila nefajcila, ale to ona takto zila stale. mala metast. na pluchach a peceni. od novembra v posteli chudatko, vela si vytrpela,a velmi vela vydrzala. ona mala take zachvaty kaslu,ze aj hodiny vkuse kaslala. to bolo az neuveritelne.drzala sa velmi statocne. asi je to ozaj pravda ze dobri ludia umieraju mladi, lebo ona bola jednym z najlepsich..

zewa

Raz som pocula, ze dobri ludia umieraju mladi.
Ako dlho ste s mamkou proti tej hnusnej chorobe bojovali? Mala rakovinu?

ro

Som rada, ze mi odpisujete.trochu mi to pomaha. ja si totiz stale nedokazem pripustit,ze tu uz nie je.stale mam pocit,ze je v praci,alebo ja neviem.a ze sa vrati. aj ked viem, ze uz nie. neviem, nedokazem to opisat. psychiatra zatial neriesim, skusim sa s tym vysporiadat sama, uvidim.viem,ze som silna, po nej. a citim,ako mi dodava energiu. ale tak velmi som nahnevana na cely svet, a este dlho budem. snazim sa byt s ludmi, ktorych mam rada, s rodinou,kecame smejeme sa. viem ze by to tak chcela,a smiala by sa s nami,ona bola nase slnko.kazdy mi hovori,ze som silna, ze ako to dobre zvladam.aj ked tu este bola s nami,chudatko moje, tak sa trapila tou hnusnou chorobou,ludia,neverili by ste, co ona vydrzala. zasluzi si obdiv, velky. mna az picha pri srdci, ked si spomeniem,ako nam este ona dodavala nadej, ze to zvladne. no neskor, ked uz bola velmi slabucka, musela som nadej davat ja jej.po nociach som ju drzala za ruky a upokojovala, zartovala, ako tu s nami este dlho bude.ludia, a ono sa to nesplnilo. tak velmi to boli! ja som naozaj z celej duse verila,ze spolocne tu rakovinu porazime.no nestalo sa. zivot vie byt velmi nespravodlivy.

emily....

smutné, úprimnú sústrasť.
inak ja by som určite vyhľadala psychiatra. Aj ked nie si typ že berieš tabletky, teraz je iná situácia. Oni presne vedia akú injekciu dať na pohreb, a čo predpísať na upokojenie počas nasledovných dní. Ak by to bolo aj po čase veľmi ťažké, nie je hanba chodiť na posedenia.
Ale môj názor je, že keď si bola v zahraničí sama, si silná osobnosť. Preto si myslím, že aj keď to je teraz ťažké vyrovnáš sa s tým. Ja by som nemala odvahu niekam odísť študovať alebo pracovať. Mám s mamou silný vzťah a nenechala by som ju doma samú.

Drž sa moja a ak je treby, vyrozprávaj sa tu. My počuvame...

zewa

ro, nemusíš plakať stále. Nikto to ani od teba nečaká. Zajtra toho bude veľa. A nemusíš čítať príhovor. Napísala si ho pre mamu, nie pre iných. Sama vravíš, že je stále pri tebe.