Mamička

Dakujem vam, zajtra ma caka tazky den, dufam, ze to zvladnem.aj prihovor som napisala,krasny.mama si to zasluzi. len ja ho asi nebudem schopna precitat.stale mi to nejako nedochadza ze tu uz nie je so mnou.dnes rano som sa zobudila,neviem,mam taky pokoj na dusi, asi mi maminka posiela silu zhora.este som dnes ani neplakala.viem,ze to ona mi dodava silu, vzdy mi ju davala. horsie to bude zajtra, asi to na mna vsetko dolahne. strasne mi chyba.

ro, prijmi moju hlboku sustrast, ja som moju maminku stratila pred vela rokmi, tiez sme boli velmi na seba naviazane, mala som ju najradsej na svete, tiez som si myslela, ze ten velky zial sa nikdy neskonci, trvalo mi to asi tri roky, kym som prestala za nou plakat a vidiet ju v okne cakajucu na mna, ked som prichadzala domov z roboty, najhorie obdobie pre najblizsich su tieto 2-3 dni do pohrebu, ked maminku pochovaju, trosku sa Vam polavi, stratila si maminku, uz ju neuvidis, ale navzdy zostane v Tvojom srdiecku, budes sa moct v duchu s nou stretavat, rozpravat, bohuzial kazdy raz musime zomriet, kazdy z nas strati mamu a otca, s tym sa musime iba zmierit, neboj sa, aj ked sa Ti to teraz nezda, zvladnes to aj Ty, nastastie mas este otca a surodencov, budte si jeden druhemu oporou, ked zomrela moja mamka, nemala som nikoho blizkeho, iba dve male deti a manzelstvo v rozpade, zelam Vam vsetkym vela psychickych sil

V prvom rade musíš myslieť na seba. Každý má svoj spôsob smutenia. Pohreb je ťažký. I keď si myslím, že po ňom sa človeku trošku uľaví. Teraz je to všetko šok. A keď bude neskor treba, kľudne vyhladaj(te) pomoc.

veru stale nad nimi rozmyslam, ako to zvladaju, lebo brat je tichy typ, ktory si radsej poplace sam v izbe ako s nami.tak sa snazim byt co najviac pri nom,nech place aj predomnou.ale s tatom aj so sestrou si poplaceme spolu, kedykolvek.ja placem stale,asi najviac,neviem, asi preto,ze sme si boli tak blizke. dufam, ze ked sa snou rozpravam ma pocuje, ja aj tak presne viem, co by mi odpovedala. aj by mi pohundrala,keby ma videla stale v slzach.ale neda sa im ubranit. este nas caka to najhorsie,pohreb, z toho mam hrozu,neviem si predstavit ako to zvladneme..

Ja len, aby sa niekto z vas prilis nestaval do ulohy toho silneho, co sa tvari, ze je v pohode. Aby sa to potom o par rokov nevypomstilo napr. na psychike. Teraz nikto z vas nemusi byt najsilnejsi. Je dolezite plakat, smutit, rozlucit sa.
Pekne si napisala o mamke. Myslim, ze vam vsetkym dala krasny vzor do zivota. Tak si z toho co najviac uchovaj pre svoju buducu rodinu.

fuha no tazko, my sme boli na nu velmi naviazani. tato ju lubil strasne velmi,niekedy som sa im smiala,ze su ako pubertiaci, stale zalubeni. a brat bol jediny syn, dala by mu aj posledne.ale to nam vsetkym. sestra bola dlho v zahranici,a trochu z nas vycnieva,ona je uplne ina.ale tie zsa trapi velmi. drzime jeden druheho, ved nam nic ine neostalo.

A oni to ako zvladaju?

Je tu este tatino,aj brat so sestrou,drzime spolu. inak to nejde.aj mama by to tak chcela, tym som si ista. my sme boli vzdy rodina ktora drzala pokopa,a ona bola nas hlavny clanok. no zivot ide dalej, musim dat tomu cas.ale bude to sakra tazke.vzdy som si myslela,ze bude na mojej svadbe, ze moje deti spoznaju svoju uzasnu babicku.. ale osud to tak nechcel.

ro, neprajes to nikomu, ale zazije to takmer kazdy. Niekto uz tym presiel a niekto este len prejde. Mozno uz len taka vizia do buducna byt takou matkou ako bola ta tvoja, mat taky vztah so svojou dcerou. Vyzeras bytsilna, verim, ze to vsetko zvladnes. Ved snad pri tebe v tychto chvilach niekto stoji, ci?

MIMIKA bud pri svojej mamine nech sa deje cokolvek, aj ked testy ukazu ze je vsetko v poriadku, musis byt s nou. ja sa utesujem len tym,ze si nemam co vycitat,ja som mala s mamou najlespi vztah na svete, nemam si co vycitat,nikdy sme si neublizili jedna druhej, lubili sme sa. strasne vam drzim palce,nech ta nestretne to co mna. neboj,mamina bude v poriadku. taku bolest aku nosim v sebe naozaj neprajem nikomu.