Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
:( to je mi lúto,
už sa nebudem viac pýtať, myslím také osobné veci tu na fóre sa to nepatrí
400 Veď vidíš ako píšem a žijem...takže ma to ničí stále, každou sekundou...
aj to ťa zničí, ak by ste sa dali dokopy?
aj to ťa zničí, ak by ste sa dali dokopy?
ebi77 - už máš o sedmičku menej ale je úplne jedno či sa dáme s manželkou dokopy alebo sa rozídeme...psychicky ma zničí aj jedna aj druhá možnosť...
Myslíš...tak potom prečo mám potrebu skočiť z okna? Prečo sa s manželkou nerozprávame, nemáme sex, spoločné záujmy a úplne sme sa...A trvá to už 3 roky???
mimulus, prečo to už ani neskúšaš napraviť so svojou ženou?? či sa nemám pýtať?
patríte predsa k sebe.
Pointa???
Mimulus s tou manželkou ti držím palce,skúšaj to ešte .Je to tvoja manželka.