Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus
ebi77
to že ste tak ako teraz ste, súvisí s tým, že nemáte deti?
Mimulus
ebi77 - ak chceš tak sa pýtaj...kľudne aj ty :)
Mimulus
Odišla napriek tomu, že sedí o pár metrov vedľa...
A či niekoho má...netuším...ale aj keby tak je mi to jedno.
ebi77
ale ja sa nepýtam, bolo by to veľmi osobné, čo by som sa opýtala, a sem to nepatrí :)
ebi77
to mne napísal :)
sao
povedal si pýtaj sa
Mimulus
sao to je otázka?
sao
našla si ineho,alebo len odišla
ebi77
:D ale nie, už sa nepýtam
Mimulus
Veď sa pýtaj :DDD Horšie mi už byť nemôže...
