Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus
ebi777
"Komukoľvek prospieť môžeš, prospievaj rád, ak sa dá i celému svetu. Slúžiť a prospievať je vlastnosťou pováh vznešených."
vyslovil Ján Amos Komenský :)))
nie si až taký sebec, ako si o sebe myslíš :D
Mimulus
Nerobím to síce zámerne - na to som až priveľký sebec ale tak nejako to funguje :D
ebi777
:D takže v podstate, ty robíš svojím nešťastím niekomu šťastie tu na Zemi, je to šľachetný čin
Mimulus
:D Presne :D To je tá rovnováha :) Ak by som bol šťastný ja tak by sa to niekde na svete určite muselo vyvážiť.
sao
Mimulus si komunikatívny,bez teba byto bolo nudnejšie.Ak je biela,musí byt aj čierna,ináčby bolo všetko biele
ebi777
nieee :D to je tvoja práca,, ty vieš najlepšie :D
Mimulus
To ešte keby sem prišiel LOST tak dosiahneme aj 400 :DDDDDDDDDDD
Mimulus
Dnes máš 777 tak to sprav :DDD
ebi777
prečo nie :DDDD
Mimulus
NIE :DDD
