Zdravím,Kúpila som si yorshika,bolo šteniatko od množiteľa.Vystrašeny,špinavy škaredy,ale mal studeny noštek, a nadherne očička,a to bolo ako rana do srdiečka,proste som ho nemohla nechať v tych podmienkach kde žil.Trvalo ani dve hodinky u nás doma, a z bojazliveho,špinaveho škaredeho šteniatka,ktore nikto nechcel,lebo sa nevydarilo,bol odrazu krasny čisty,psik,ktory už nespal v špine,ale s nami na posteli,den za dnom sme sa do neho zamilovali,a naučili,že človek vie aj pohladiť nie len hodit jedlo a odisť,ibaže po dvoch týždňoch zomrel,večer ešte skakal,z posteli na zem,radoval sa,a rano už len nevladne ležal,zaspal naveky,Je to smutne a ťažke,najme pre moje dve detičky.Neviem,čo mám robiť,chovateľa ako sa nazýva,nemožeme kontaktovať,lebo je nedostupny,nemám ani kupno predajnú zmluvu,proste som nevedela že aj take niečo treba,Prosím,poradťe mi,ako mám postupovať,nechcem peniaze,ale šteniatko,mám právo na noveho psika???
Nikdy viac by som už neurobila takú chybu,že podporim množiteľa!!!!!
Zomrel mi psik, čo mám robiť
Aj nam zomrel pred 2 dnami psik Maxik, kokerspaniel.Bol neskutocne krasny a dobry a ked som bola smutna vzdy sa pritulil:-). Bol nam ako clen rodiny,strasne sme ho lubili,no bol dlho chory a srdiecko to uz nevydrzalo.Teraz placeme uz 3 dni,pomaly sa to lepsi.Len doma zostalo akosi prazdno a ja cakam kedy pribehne...((((
To som pisala o Mnoziteloch "biznismanoch", ktorych cielom je mat minimalne naklady (vlozit do chovu co najmenej)co je na ukor starostlivosti zvierat a mat maximalny zisk.
MNOZITELIA krížia matku so synom, otca s dcérou a tak vznikajú generáciami rôzne telesné malformácie a vrodené chyby. Selektujú zvieratá bez poznania princípov biológie a genetiky! Zvieratá sa rodia so slabo vyvinutým imunitným systémom, sú náchylné na rozličné ochorenia, ktoré sa s nimi ťahajú aj celý život.
Takéto šteňatá sa predávajú za pomerne lacný peniaz. Budúci majiteľ v domnení, že urobil výhodnú kúpu, neskôr vytriezvie pri účtoch od veterinárneho lekára...
Veľmi smutná téma, je mám tiež Maxinka, kokeršpaniela má 11 rokov je to náš miláčik a ... Tiež to čakáme každým dňom. Kam idem tam plačem. Milujem psov ale nikdy viac psa nechcem, lebo tá rozlúčka s ním veľmi bolí.
Alenka, az teraz som nasla tvoj prispevok. Je mi luto, ze ta tvoj Maxinko musel opustit.:( Jemu je uz dobre. Mysli na to, snad ti to ulahci tvoju bolest.
A pre Alenku: to ma strašne mrzí, môj psík sa tiež volá Max :) Tiež už je starý a ja len dúfam že ešte bude žiť pár rokov, pretože keď zomrie neviem ako to zvládnem. Niekedy keď na to myslím tak mi tečú slzy...aj teraz keď toto píšem tak mi tečú slzy...ale keď si predstavím koľko sme toho spolu zažili a ako sa má dobre, tak mi je hneď lepšie, skús aj ty spomínať na všetko dobré čo si s ním prežila a možno ťa prejde žiaľ :)
Poje*aný množitelia...čo iné na to povedať. Prepáčte mi moju vulgárnosť, ale sú to ľudia bez chrbtovej kosti, ktorých absolútne nezaujímajú nejaké psy, ale len to koľko na nich zarobia. Ja osobne by som si nikdy od množiteľa psa nekúpil, rovno by som tam volal políciu.
Dňa 18.12.2014 mi zomrel môj milovaný pes Max. Max nebol iba obyčajný pes ale bol to člen rodiny. V našich srdciach zostaneš navždy Maxík :(.
Diana, nemozes to brat ako zradu. Mozes sa na to pozerat aj inak. Psika, ktory ta opusti nezradzas, len davas domov novemu. Mne to velmi velmi pomohlo. Jednak nam ostalo vela zradla, nova buda, peliesok a najma, ked nam psik umieral, uvedomovala som si, ze mal pri nas krasny zivot, ze sme sa mu vzdy naplno venovali. Neskor ked som som si pozerala stranky utulkov a citala o tom, ako boli mnohe tyrane, vyhodene, vyhladovane, nechcene, uvedomila som si, ze musim jednoducho dat presne taky isty domov aj inemu psikovi. Neberiem to ako zradu voci mojmu predoslemu psikovi, pretoze ten by bol urcite rad, ze sa nejaky iny psik moze mat tak krasne ako sa mal on. Spominame na neho denne, budeme ho lubit navzdy, a aj napriek tomu, ze uz teraz vieme, ze tento nas novy havko z utulku raz rovnako bude musiet od nas odist, nevadi......nejde o ten koniec, ktory bude isto velmi tazky, ale o to, co spolu prezijeme pocas zivota.
dievčence, normálne plačem pri vás. Teraz som písala do druhej témy, že neviem ako raz zvládnem smrť mojej yorkshirky. Aj jej operáciu som zvládala veľmi zle. Po uspaní v náručí, keď mi ju brali preč som mala tep 150, prišla na mňa slabosť, nohy sa mi triasli a plakala som. Lekár mi vysvetľoval, že nesmiem byť tak naviazaná. Že vie, že ju ľúbim, ale je to len psík. Lebo keby sa mu niečo stalo, ako by som to prežila ? Ale keď vidíte to malé bezbranné klbko, ktoré má k vám dôveru :( našťastie je už OK.
Ale som rada, za vaše slová, lebo ja tiež všade počúvam, komu umrel psík, že nikdy by druhého nechceli. Že to trápenie psíka ku koncu nechcú ešte raz zažiť. Aj ja som bola toho názoru. Tiež by som to brala ako zradu mojej bambuľke, že som ju vymenila a pod. Ale teraz po Deriinych slovách som sa zamyslela...
