Zdravím,Kúpila som si yorshika,bolo šteniatko od množiteľa.Vystrašeny,špinavy škaredy,ale mal studeny noštek, a nadherne očička,a to bolo ako rana do srdiečka,proste som ho nemohla nechať v tych podmienkach kde žil.Trvalo ani dve hodinky u nás doma, a z bojazliveho,špinaveho škaredeho šteniatka,ktore nikto nechcel,lebo sa nevydarilo,bol odrazu krasny čisty,psik,ktory už nespal v špine,ale s nami na posteli,den za dnom sme sa do neho zamilovali,a naučili,že človek vie aj pohladiť nie len hodit jedlo a odisť,ibaže po dvoch týždňoch zomrel,večer ešte skakal,z posteli na zem,radoval sa,a rano už len nevladne ležal,zaspal naveky,Je to smutne a ťažke,najme pre moje dve detičky.Neviem,čo mám robiť,chovateľa ako sa nazýva,nemožeme kontaktovať,lebo je nedostupny,nemám ani kupno predajnú zmluvu,proste som nevedela že aj take niečo treba,Prosím,poradťe mi,ako mám postupovať,nechcem peniaze,ale šteniatko,mám právo na noveho psika???
Nikdy viac by som už neurobila takú chybu,že podporim množiteľa!!!!!
Zomrel mi psik, čo mám robiť
Ach.... mate to za sebou....Badinke je uz dobre, nic ju neboli a nemusi sa viac trapit. To maj stale na mysli, mozno ti to pomoze v tvojom zarmutku. O to viac trpis, ze si stratila psika, ktory ti otvoril srdce, ktore doteraz nepoznalo taku lasku k zvieratku. Preto na Badinku nikdy nezabudnes a vzdy zostane v tvojom srdiecku a ta, ktora ti dala nieco mimoriadne. Badinka ta uz nepotrebuje ale to psica, ktore mas z utulka ta potrebuje. Badinku ti sice nenahradi ale lasky ti da urcite tiez vela.Raz budete super tim.
Tvoj pribeh mi pripomina moju sestru, ktora sice mala rada zvierata/psov ale nemala k nim nejaky velky vztah. Jej prvy psik, ktory jej nechtiac "prischol" ju vsak uplne ale uplne zmenil. Nikdy by nebola verila, ze jej niekedy pes bude spavat v posteli, ze mu bude varit a pod. ale presne to sa stalo. Dozil sa 19 rokov a ked ho sestra musela dat uspat, niesla to strasne tazko. O to tazsie, ze to bol jej prvy psik, ktory ju zmenil. Zivot bez psa si uz nevie ani predstavit, samozrejme ma dalsieho, tiez z utulka.
v prvom rade chcem ti podakovat Daria aj tebe Ivka...uz to mame za sebou....no okrem smrti mojho otca a babicky je toto najhorsi den v zivote...no bola tu pre nas vyse 15 rokou rastli s nou aj moje deti..milion nadhernych spomienok..mi dnes sa vynorilo...vzdy cakavala deti pred druhou na balkone,,ako vždy vedela ze pridu...a bude mi chybat jej živosť..bola tak neskutocne živa až do poslednej chvile...aj ked od operacie to islo dolu vodou..viac začala pospinkavat a ked jej zasiahlo aj plucka davali jej este 6-8 tyždnov začala mat zachvaty kasla nemohly sme čakat..ale myslim že to citila..ale zaspinkala synovi v naruci..hoci sa dusil od plaču..pochovali sme ju na cintorine pre zvieratka..ale jedno je pravda ..umrelo kus zo mna s nou....Viem že vsetci čo mate radi svoje zvieratka zboznujete na nich nieco ..nieco ich robi vynimočne oproti inym..ja nezabudnem na krasne cierne ocka ako perly ..nadherny nufačik ako gombička a najružovejči jazyček....Este raz vam Dakujem...velmi aj ked sa nepozname pomohly ste....
Iva, zvieracie contoriny predsa davno existuju.
uff, Badinka, aj som si poplakala pri tvojich riadkoch. Je 14:00 a možno to má tvoj psík už za sebou. Neviem sa vcítiť do toho čo prežívaš, ale chcem ti vyjadriť podporu. Každého z nás to raz čaká. Psík ale ostane v tvojom srdiečku.
Badinka, napíš ako si prežila dnešný deň, možno sa ti uľaví. Neboj sa, sme s tebou !
Mimochodom, stále opakujem, treba založiť zvieracie cintoríny. AK niekto býva v činžiaku tak nemá možnosť kde psíka pochovať. Ale nejako sa nikto do toho nemá.
Dakujem pekne....nato som nemyslela ..budem sa snazit neplakat...je to strasne tazke ...tazke...milovala tak zivot ..a my ju velmi ..vela nam dala...a ked sme ju detom kupovali som si nevedela predstavit psa v byte..no ako rastla som ju zboznovala pre tu jej povahu vrtošivu...nebojacnu..oddanu..a stale nas zabavala..boli to a tazko sa na dnesok pripravim a myslim ze kus zo mna zomrie s nou..velmi Dakujem za radu
Este....nemas moznost zavolat veterinara k vam domov? Je to pre psika vzdy lepsie, nez ta strasna cesta k vet. Ja by som to bola urcite tiez tak zorganizovala ale nakolko sme chodili na infuzie a Lajecka mala v nozke kanylu, chcela som, aby to vyzeralo tak, ze ideme na infuzku ako vzdy.
Ja som takto musela dat uspat pred 4 rokmi moju milovanu Lajecku. Bol to jeden z najhorsich dni v mojom zivote, teda viem si predstavit, co prezivas. Ak to chces ulahcit Badinke, snaz sa neplakat aspon pred nou, lebo ten smutok sa prenasa na nu a zacne sa bat. Ja som sa na ten den velmi pripravovala a povedala som si, ze nesmiem na jej poslednej ceste nariekat, aj keby som mala dusu vyplut. Ona nesmie za ziadnu cenu vidiet, ako placem. Vobec neviem do dnes ako som to mohla tak dobre zvladnut. Stalo ma to vsetku silu sveta...Po ceste som jej tichucko a kludnym hlasom rozpravala, ze o chvilu jej bude dobre a ze ju uz nic viac nebude boliet, atd. Pravdou je, ze som sa ale potom, ked bolo po vsetkom, zlozila u veta ja. Nevadi, hlavne, ze moje zlatinko zaspinkalo uplne kludne a hlavne bez strachu v mojom naruci.
Zelam ti vela vela sil.
Dobre, ze si si zobrala havinka z utulka. Urobila si dobry skutok a aspon ta potesi a odputa, ked ti bude tazko.
Dobry vecer..ja by som chcela radu po 15 krasnych rokoch s nasou bradackou Badinkou sa s nou musime rozlucit a v utorok ju dat uspinkat ma rakovinu aj ked bola statocna a vydrzala aj operaciu ..verili sme ze nador bol nezhubny opak bol pravdou .je to strasne krute a neviem sa stym zmierit...neviem ...boli to velmi...aj sme si pred dvomi mesiacmi zobrali psika z utulku ..lubkam aj tu je zlatucka oddana ale nie je to to co ta prva..to bola od malicka taka neriadena strela..strasne rada aportovala..vsade jej bolo vela..bola tvrohlava..svojska ..a taka ziva..poradte mi niekto ako sa mam s tym vyrovnat...posledne tyzdne len placem ....
Nas psik mal 12 a1/2 roka Kasperko maly srnci ratlik,od mala bol v rodine najviac so mnou nakolko dcery boli mimo domu , strasne som sa nan naviazala , minuly tyzden zo 2 dni nezral a bol akysi zhrbeny taky nesvoj uz posledne mesiace sem tam raz dvakrat vyvratil stravu, mysleli sme ze niektore krmivo nemusi, sem tam kaslal alebo ako to popisat natahovalo ho ako keby chcel daco vyvratit ale nanajvys len za poliev. Lyzicu takej mzlav vody, neviem to popisat inak bol v poriadku.Ked som vydela ze akysi je nie celkom OK isla som 14.5. K veterinarovi,lebo asi mal zachytenu kosticku pri sanke alebo zub?A hrozne mu zacalo smrdiet z papulky,nedal si pozriet. Aj ked mal 2,6kg veterinar mu dal najskor inekciu slabsiu na uspanie aby pozrel,ale psyk reagoval tak po chvily pridal este a psik zaspal. Mal zachytenu kosticku, okolo bolo cele licko zapalene a ze ma v strasnom stave chrup tak hned mu urobil odstranenie kamena dokonca 2 zuby isli von,okolo 9 sme boli doma psik spal az do 15 potom sa prebral bol slaby a malatny.dostali sme antibiotika 1xtabl.za den tu som mu dala od 15hod Stomorgyl 2, nezral bol slaby a tazko dychal celym telom.v noci len pil aj 15.5. Cele doobede len lezal a sem tam pil a dychal rovnako tazko nezral , nevedela som co by som mu dala ? Dala som mu kustik ani nie stvtku acylpirinu do kuska piskotky, lezal potom kludnejsi ale rovnako tazko dychal . Okol 14 hod som volala veter. A popysala som mu stav. Za sa bojim ked nezerie aby nevyslabol uplne lebo aj ked presiel kusok bol strasne slaby ledva stal inak ocami reagoval dobre, ale strasne bol smutny, ze len aby som don nejak dostala jedlo, no to neslo nanajvys vypil 2 pol lyzice mlieka. No poobede uz nechcel ani pit len sprsta mi olizoval vodu. Veterina kazal. Ze ak mozem nech skocime pre Reconvalescent dog pastu, dcera, tak urobila ,O 17 som mu zatlacila 1 tablet Stomorgylu, o 18 dostal 1,5 ml pasty, potom asi o 19 znova 2 ml pasty, trochu aktivie bielej cez strikacku a trocha vody cez striekacko do pusy. Spokojna ze aspon cosi dostal do seba som ho ulozila na vankusik . O 20 ale uz som pocula ako zas tak naprazdno kasle teda natahuje ho, zopakovalo sa to 2x ale to uz dychal strasne chrcalo vsetko v nom , presiel za nami ale uplne ho motalo dcera ho zobrala na ruky a hladkala a ukludnovala aby pokojnejsie dychal. Ukludnil sa ale strasne pri dychani chrcal. Okol 20:30 3 x steknul a hotovo bezvladne zostal lezat s nosteka mu sla voda trochu do ruzova sfarbena a v tlamicke pena trocha, dcera ho triasla budila a vytierala nos a tlamicku este znova asi na 2 min zacal dychat, ale potom bol koniec. Od 15.5.2015 20:30 sme aj s dcerou hotove pochovali sme ho na zahrade. Vsetko, vsetko nam ho pripomina len placeme, ja osobne som uz 3 noci nespala dokonca mam pracu kde som 12 hodin sama v kancelarii, strasne na nic sa nemozem sustredit, neviem preco to tak rychlo skoncilo mam strasne vycitky, zda sa mi ze vsetko som urobila zle a pocit vyny ma ubija, bola som aj u veter. Popisala som aj on nevedel ze preco .len povedal ze bol slabucky.. Poradte ako sa stym vyrovnat ? Preco preco? Emili.
Mmisha, je mi luto, ze aj vas musel milacik rodiny opustit. Viem, co to je,zazila som. S tym sa musis zmierit. Viem, ze ti chyba a bude este dlho chybat. Najlepsim liekom je, ak si zaobstaras druheho. Najlepsie z utulka. Mohla by si vencit niektoreho z tych chudat, oni su vdacni za kazdy mily pohlad, ci pohladenie. Mozno ti to tiez pomoze, mne to pomohlo. Novy psik ta odputa od smutku aspon trochu. Na tvojho havina nezabudnes nikdy ale pomoct druhemu robi dobre na dusi, ver mi.
