Zdravím,Kúpila som si yorshika,bolo šteniatko od množiteľa.Vystrašeny,špinavy škaredy,ale mal studeny noštek, a nadherne očička,a to bolo ako rana do srdiečka,proste som ho nemohla nechať v tych podmienkach kde žil.Trvalo ani dve hodinky u nás doma, a z bojazliveho,špinaveho škaredeho šteniatka,ktore nikto nechcel,lebo sa nevydarilo,bol odrazu krasny čisty,psik,ktory už nespal v špine,ale s nami na posteli,den za dnom sme sa do neho zamilovali,a naučili,že človek vie aj pohladiť nie len hodit jedlo a odisť,ibaže po dvoch týždňoch zomrel,večer ešte skakal,z posteli na zem,radoval sa,a rano už len nevladne ležal,zaspal naveky,Je to smutne a ťažke,najme pre moje dve detičky.Neviem,čo mám robiť,chovateľa ako sa nazýva,nemožeme kontaktovať,lebo je nedostupny,nemám ani kupno predajnú zmluvu,proste som nevedela že aj take niečo treba,Prosím,poradťe mi,ako mám postupovať,nechcem peniaze,ale šteniatko,mám právo na noveho psika???
Nikdy viac by som už neurobila takú chybu,že podporim množiteľa!!!!!
Zomrel mi psik, čo mám robiť
Ja by som ti radila že by si sa mal medliť a boh bude tvojho psíka opatrovať
Moj Tomik :(
AHoj
ani ja neviem co mam robit, otec nedal poyor a zabil mi milacika, vsade chodil somnou... revem v kuse 2 dni este aj pochovat som ho musela ja.... necchem sa ho v
zdat, mam
zvyseny tlak a neviem co robit. mam 3 macky ale on bol moj iba moj.
Sestricka ho vraj tiey hladala. nechapem ako mu mohol prejst po 1/2 hlave... neviem ci som ja nepochovala este zivu macku, sice nedychal, a potom , ked som ho vzkopala bol uz bol tuhy. Este tepleho som ho zabalila do kosele privinula k sebe a povedala ybohom . Ale neviem to . Mam chut ho znova vyhrabat odstrihnut si srts na pamiatku... kusok neho... Mam rozpucenu hlavicku , vzpadnute ocko, vsak neyil.. mohol ma este citi ked som ho hladkala a hovorila zbohom?? Druhe oko mal velku zrejmnicku.....nmozem plakat, mama sa hneva, ze co to vystrajam. Hnevam sa na otca, ze mal zastat a dat mu snacu... on ze ho nevidel ( Tom mal 6 mesiacov,,,,,) neviem co s tym vsade ho vidim.... jeho mama bola moja prva macka a je doma, nosim ju dna rukach a prosim , aby ostala s jerinkou... som ako chora ...
neviem sa zbavit tllaku v hrdle aj ked viem ze musel umriet skor ako ja.. ale mozno aj nie .. Nechuti mi jest.... nechce sa mi zit ... som dep.... Co robit . nemate niekto takeho , doneste mi prosim Vas, budem ho majkat, vodit so sebou... ako to robil Tomik..
zblaznim sa to mam 40+
Vsetko raz preboli ale to este potrva. Je to podobne, ako ked stratis blizku osobu. To ma Iva pravdu, ten, kto nestratil milovaneho psika to tazko pochopi. Este si viackrat poplaces, vsetko ti ju bude primpominat ale vzdy si povedz, ze Badinka prezila u vas krasny zivot a ze jej je uz dobre. Ked ma moja Lajecka opustila, hned som zobrala druhu fenku a zase zo Spanielska, lebo ak tam ti psi nenajdu rychlo domov, budu usmrteni. Myslela som, ze Aiku vezmem aspon do opatery, kym bude adoptovana. Tiez som nechcela hned druheho psika adoptovat, potrebovala som cas. Samozrejme, ze nakoniec zostala u nas, uz som ju po 3 tyzdnoch som ju nedokazala dat dalej. Raz vecer sme lezali na gauci a ja som mala pocit, akoby som zradila Lajecku. Hlupost, vsetko je tak, ako si to my sami vysvetlime. Cez slzy som povedala Aike: teba mi poslala Lajecka, aby som nebola smutna. Ona sa pozera na nas z nebicka a tak bude stale s nami. Mne to velmi pomohlo.
Badinka je uz za duhovym mostom v nebicku a nahana sa s ostatnymi. Mozno aj s mojou Lajeckou.
Badinka, kto nema psika a nemiloval ich tak ako my nepochopi co prezivas. Ked je moj psik chory, trpim s nim. Pred par dnami som pisala v inej teme, ze bola chorucka a ja som nemohla jest, spat a bolo mi zle. Pritom cudzi by povedal, ze je to iba pes, preco to tak prezivam.
Je malo ludi, ktorim sa mozeme postazovat. Ze ich berieme ako nase deti. Ze sa so psikom rozpravame, spime s nimi v jednej posteli, ze im varime, ze ich v zime oblkiekame...mozno sme divne, ale psik je nan nas odkazany. A aj ked je starucky, berieme ho ako steniatka, lebo su na nas naviazani.
Ja nedokazem odist z domu aby som ju nechala samu. Ked sa obliekam pozera na mna, vrti chvostikom, ze niekam ideme. Chodi mi milimeter od nohy, aby som nahadou neodisla bez nej. A ked musim pred nou zavriet dvere a odist, trha mi srdce. Preto ju nosim skoro vsade so mnou aj ked sa nie vzdy da. A ked niekde som a poviem, ze sa musim ponahlat, lebo mam psika sameho doma, pozeraju na mna ci mi hrabe hihi...
Som rada, ze sme rovnake a chapeme sa. Badinka neboj, chvilku to bude trvat kym si zvyknes na zivit bez psika, ale ten druhy ta bude lubit aj za neho.
ja si pamatam, ze mi zomrel psik ked som mal 5 rokov a odvtedy som radsej uz ziadne zviera nechcel.
este by som ti chcela Deria napisat...ze ti velmi Dakujem ...velmi..... nepoznam ta ale si zlatucka rozumies mi..moje okolie nie ..teda okrem syna...tie ich hlupe mudre reci ze bude nam chybat ale sa s tym zmier vsetko raz ma koniec..naozaj som potrebovala pocut len vetičku...chapem ta...rozumiem ti...je to tazke ...presne to co si ty napisala...ved ja som si uvedomovala realitu...to co hovorili mali pravdu..ale tak hlupo mi to povedali...bol to len psik...ach Deria ..ano bol to len psik s velkym P ......vzdy ked som sa rozplakala prisla ku mne lahla si aby mi videla do oci smutne a chapavo na mna pozerala a vzdychala..a vzdy ma tim rozosmiala...pochytila vela ludskych vlastnosti a ja som ju nechala ...mne sa to pacilo..od malicka mala svoje miesto v kosicku aj na gauci tam si nikdo nesmel sadnut....kradla detom plisiakou..aj som sa isla na nej popučit..vzdy tahala do kosicka tych najvecsich ako pri tom vzychala...oriesky boli jej slabostou ..tych mala kvantum v kosicku..aj ponozky detom kradla prva cesta pre pranim bola navstivit jej kosicek..ale najprv ju odlakat z neho...cely zivot bola bez voditka a obojku ..rozhrizla kazdy ...tak sme jej uz ani nekupili...a tie jej zapasy s mojim synom stacilo ked prisiel rano v pyzamku do kuchyne a ona sa vrhla na pyzamkove nohavice a uz boli dole a synovy sa to pacilo tak spolu bojovali o ne a ja som sa tolko na nich nasmiala...ach ...bude mi chybat bojovnicka moja.....Deria prepac ze ta zatazujem ...ale velmi ti Dakujem
ach DERIA....Dakujem ti ..uplne presne si napisala..ze mi otvorila srdiecko...myslela som ze som si uz vyplakala vsetky slzy za posledne tyzdne..a vcera to bol ..hrozny den ...ale nie ..pri citani tvojich riadkov ma zalial taky prud slz...horucich slz ze ma pali tvar....ved hej ...mas pravdu...musim sa zamerat na LEUSKU...je zlatucka ..bojazliva lebo bola tyrana...bita...boji sa rozblaznit ..boji sa rychlejsich pohybou...stale je smutna...iste ze jej dam vsetku lasku ...lubkam ju...ale to moje zlaticko Badinka...ach prepac nevidim ani cez slzy....ja som ju nebrala ako psika ale ako clena rodiny ..bola ina ..nebojacna ...vrtosiva ...živa az do konca aj ked mala zachvaty...po nich sa zas vedela rozblaznit...až do konca nam bola...nadhernou zabavkou...ach Deria ...stale to boli...v ockach som jej citala že chce žit...velmi...žit a ja viem ze sme urobili dobre....ale mam taky pocit vinny ....nedokazem ani muchu poriadne zabit...a..prepac ...je to ťažke...stale to velmi boli....a bude ...viem to...prečo to tak velmi booli
