ja sa tu nechcem do Mimulusa navazat,
aj ked to tak vyzera, len ho nakopnut...naozaj by som mu len chcela zazelat, nech sa z toho dostane a ma spokojny zivot, mna len stve, ze za tak dlhu dobu 15 rokov, co tym trpi nic nepodnikol preto aby sa vyliecil. Chodila som na forum ine - pre mamicky, sama som matka a prislo "to" po porode postupne na mna... Na to forum som rada chodila, lebo som videla, ako statocne sa tam mlade mamicky s tymito pliagami ako depresia, uzkosti pasuju, robia vsetko preto, aby boli v poriadku a mohli sa venovat svojim ratolestiam plnoodnotne. Niektore boli na tom lepsie, niektore horsie - opakovane hospitalizacie a pod. Ale povzbudzuju sa , nelutuju, tesisa sa z kazdeho uspechu, ked vladzu navarit, upratat, ist nakupit bez toho, aby v panike zdupkali z obchodu, taketo male pokroky, ktore ich posilnuju, ale hlavne, vyhladali pomoc, pretoze museli..Male dieta je to starostlivost 24 hodin, nezaujima ho, ci matka celu noc nespala, lebo mala strasne stavy, alebo ma problem vyjst von na prechadzku, lebo nevladze, alebo ze matka nevladze varit, lebo jej je nanic, zkratka musi nech je ako je. Lenze ak by neyhladali pomoc ci uz lekara, alebo psychologa, alebo ine alternativy, sotva by sa z toho same dostali a preto sa tesia z kazdeho zlepsenia choroby a ver tomu aj manzelstva maju vseliake aj deti s roznymi nevyliecitelnymi chorobami ale musia to zvladat ako najlepsie vedia svoju chorobu + starostluvost o dieta, rodinu..A ver tomu, co som tam rok a pol chodila, vascina sa z toho dostala ci uz pomocou liekov, alebo bez nich a na tom fore sa vzajomne podporuju v liecbe a nekrutia sa stale v bludnom kruhu, na fore ta ludia podporia,ale su to pre teba cudzi, anonymni ludia, ked tu budes donekonecna cele dni sediet a pisat, ver tomu, ze takto to neprejde. Uz tu nebudem prispievat, len som este toto mala na srdci, nerobi mi dobre stale o tom citat a zaoberat sa depresiami, je to uz len taky zvyk sem tam sem zabehnut, aj ked ja tiez nie som ani zdaleka ok este.... /dakuje za precitanie, dlhsie prispevky mas uz len ty Mimulus :DD/ Tak sa postav k tomu ako chlap, lebo ta tie baby tromfli a zacni si viac verit, aj ked to ide len velmi pomalicky. Co keby si zajtra vyupratoval, nakupil,dal si hodinovu prechadzku v case necase, precital si nejaku dobru knihu, opytal sa manzelky, ako sa jej darilo v praci a pod.? Kazdy den si davat drobne ulohy a zvysovat na seba naroky, pomaly to pojde...