Prva gynekologicka prehliadka

jennifer - podla mna si nieco najdete v Prahe je kopec roboty, tu kde byvam ja na vychode sance nulove, so zivtopismi si asi zadok utieraju, asi tak...takze po znamosti iba ak...ste slobodni, mladi, bez zavazkov, nemate co stratit, ziskate aspon nove zazitky, skusenosti

Zatiaľ nemáme nič, budeme tam hľadať. Ale už som mala telefonický pohovor z agentúry, len mi vraveli, že ma teda kontaktujú v januári a dohodneme si stretko, keď prídem. Lebo že mi teraz nemá zmysel ponúkať robotu, keďže zamestnávatelia chcú zamestnanca hneď teraz (volali mi v novembri) a nie až o dva mesiace. A priateľ už bol aj na pohovore v jednej firme, len je to strašne náročné chodiť takú diaľku na jeden pohovor, tak hľadanie nechávame na január :) Uvidíme, čo bude a ako bude... Možno minieme všetky prachy a vrátime sa s dlhým nosom domov :D Je tam aspoň výhoda, že mám kde posielať tie žiadosti o zamestnanie, je tam dosť pracovných ponúk. Tu som si skúšala hľadať v meste (podotýkam, že v krajskom meste na západnom Slovensku), pri ktorom býva priateľ a nula bodov, bez známostí nič nenájdem. Doma mám dobrú robotu, ale to je 250 km od neho :( Firma, kde on robí krachuje, tak sme sa rozhodli zdrhnúť. Aspoň si zvýšime adrenalín, keď už nič iné :D

jennifer - ved to je super, Prahu by som brala, netreba ist do aleluja daleko a mate uz nieco vybavene pracovne? ci tam budete hladat?

Tak ty si potom silná osobnosť, ja som ešte na operácii nebola :) Síce som mala zlomenú ruku aj nohu, ale našťastie mi to nemuseli naprávať, lebo by som zdochla :D Ja mám sociálnu fóbiu, to mi tiež komplikuje život. S partnerom zatiaľ máme na deti a život rovnaký názor, uvidíme časom. On vie, že mám paniku z pôrodu. Necháme to plynúť, času máme dosť, možno si to ešte rozmyslíme :) Teraz mi všetko hovorí, že deti nie. Ale červíček pochybnosti ma stále nahlodáva, že čo ak toto rozhodnutie budem raz ľutovať. Keď sa rozhodneme tak či onak, budeme s tým musieť žiť celý život.
Ale kde, zatiaľ ideme len do Prahy :D Lebo môj drahý nevie anglicky. Ale máme taký sen (nesmej sa :D ), že ho tam naučím hovoriť plynule anglicky aspoň na úrovni B2 a potom pôjdeme do Californie :D alebo aspoň do toho Anglicka, lebo v USA je to väčší problém, nechcem tam byť celý život načierno.

a kam idete do Anglicka?

inak Lulita a Lulu2011 - som jedna osoba :)) aby nedoslo k nedorozumeniu

jennifer - ja mam lekarom stanovenu panicku poruchu, na odpadnutie mi je kdekolvek a kedykolvek, vacsinou trpim, mam zachvaty nenadychnutia, busenie srdca, rozne sialene stavy, ktore si ani predstavit nevies a aj tak som otehotnela a porodila, tie strachy su velke a vyrazne, ale ked ide o zivot, tak vsetko ide bokom, pri porode ma ani nenapadlo panikarit, ano vyfnukala som si svoje, bola to otrasna bolest, ale prezila som, tych 8 hodin je nic oproti celemu zivotu, proste dopredu sa bat je zbytocne a to som tiez bola kedysi trasorítka lekárska, (aj som, gastroskopi a kolonoskopia, to az po smrti:))) ani do hrdla mi nemohli pozriet a nakoniec som prezila porod aj 3 operacie a som tu, ale kazdopadne by mal zit clovek podla seba, ak mate na to s partnerom rovnaky nazor, ze chcete ostat bezdetní je to vasa vec, je vela zien, co deti nechcu a nemaju a ked to tak citia je lepsie ostat bezdetnou ako mat dieta len preto, ze na clovek atlaci rodina, ci spolocnost, clovek nech robi, to co citi a ked to dieta ma prist, tak pride a vtedy sa zenska dusa aj telo tomu raz dva prisposobi uplne same

Ďakujem, budeme to potrebovať :)
OK, ja len, že nie vždy je to o tom, že sa deti vykašlú na rodičov, jednoducho, niekedy okolnosti nedovolia byť spolu, aj keď by sme chceli, taký je život.
To je super, že ti rodičovstvo vyplnilo istú stránku života. Ja sa na také niečo asi nikdy neodhodlám. Po štátniciach som si sľúbila, že už nikdy v živote dobrovoľne nezažijem taký stres :D A keď som šla prvýkrát darovať krv (a to je fakt nič), tak som sa takmer rozrevala a mala som pulz asi tak 200 od strachu a doktorka nariadila, nech mi vezmú menšiu dávku, že mi strašne búši srdce :D Takže si vieš asi predstaviť, že pôrod by som nezvládla už len zo psychlogického hľadiska :D Mám panický strach asi zo všetkého, najvyšší čas navštíviť psychológa :D

jennifer - to je dobre, ze ste sa tak rozhodli, tu by ste len živorili, drzim palce, nech sa mate fajn

jasne, ze deti nezarucia cloveku, ze nebude sam, ale myslim, ze to je aj o vychove a celkovo vztahu rodic-dieta, ak su dobre vychovane sa vacsinou na rodicov nevykaslu a aj keby, mne rodicovstvo ukazalo novy druh lásky, takze som naplnila jednu taku cast zivota

a este ta to boli ?

Noemi - daj mi mail, môžme si popísať. Som z druhého konca republiky, tak ti nemám iank ako pomôcť, iba si o tom popovedať - popísať.