niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.
Som divná
pan d.
Tak to nebolo az tak dlho. Ja som sa zobudil o piatej rano, bolo mi zle od zaludka, vypil som vodu, vygrcal to, dal som si ataralgin a zaspal som. Rano ma vobec nebolela hlava.
pan d.
A aka paranoja ta prenasleduje zakladatelka temy? Je to nieco vazne?
goriliazena
rada by som bola naporudzi. vypi si aj za mna
pan d.
Cau Migel!:)
goriliazena
velice daleko, zialbohu. ty v londyne?
