niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.
Som divná
xxy
sejla, prilisna analyza skodi. a nezostava to iba pri flashbackoch v tvojich pripadoch. mala by si tazit zo sucasnej situacie. a neviem, co to ma so sebaprijatim, proste sa snaz si nekomplikovat zbytocne zivot. a ked sa divat, tak dopredu a nie dozadu.
Maoam, hej nerýp sa v tom, súhlasím... len ono keď to príde, tak to príde samé. A neviem to zastaviť. Vtedy som v inej realite, akosi sa z nej neviem dostať naspäť na zem. V mojej hlave je svet, ktorý nedokážem vyjadriť slovami, nijak. V tomto budem stále sama. Väčšinou to trvá takých pár hodín, niekedy aj dva dni. Toto nie je sebaanalýza, len popisujem niečo, čo neviem, ako ovplyvniť.. neviem to zastaviť. Vtedy si myslím, že tá mizéria, pomenujme ju planéta ničoho, je skutočnosť a vrátiť sa zas na zem by bol sebaklam.
xxy veď sebaprijatie zahrňuje aj minulosť, nie? Aj tak sme len výsledkom toho, čo sme boli... Vôbec nespomínam nasilu, niekedy mám flashbacky, ale nelutujem sa.
xxy
netreba sa umarat minulostou, pokial je nahovno, co bolo - bolo a hotovo, viac ma to nezaujima. samozrejme, ze ludom potom z toho vyhrava, ked ziju z negativnych spomienok.
Maoam
Sejla, mozno mas stavy disociacie, vzhladom k tvojej minulosti by to nebolo nic neobvykle.
Okrem toho si silny introvert, o to blbsie.
Neryp sa v tom tolko a ak citis potrebu, mozes zajst k dobremu psychoterapeutovi, pokecat.
A venuj sa niecomu, co ti bude prinasat radost. Hlavne sa neanalyzuj moc, mas k tomu sklony.
Ako by napisala Tpch: menej sa pozoruj a viac zi. :D v dobrom
ja som v podstate dosť často s ľuďmi, ktorých si vážim a ktorých je z môjho pohľadu na svete ako šafránu, proste fakt som rada, že ich poznám... ale ja mám niekedy pocit, že najradšej by som sa oddtrepala niekde na island, postavila si domček medzi dvoma sopkami čo najďalej od všetkých ľudí... A bola sama...a sledovala polárnu žiaru
arriva
Dobré halušky. Chce to viac komunikácie a menej samoty. A nebrať pocity príliš vážne.
