niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.
Som divná
www.youtube.com
takto sa cítim
nj aj kvôli tomu, že som to dosť flákala, hlavne keď sa bolo treba "predviezť", ja som bola neustále na cige, alebo čajíkovala, fakt nevládzem už sa o niečo vôbec snažiť, všetko mi bolo jedno.
Mimulus, ber to tak, že si spolumajitelom fóra, takže ťa tu buď budú brať, alebo majú problém oni sami... neviem, o čom bola reč keď si rezignoval, zase tak to tu nesledujem
Pan d. sem partí! Asi aj ja budem rovnaká o 10 rokov
Doremi :))) to si sa teda pohrabala v diskusií
Iveta Michael
Mimulus
ale občas napíš,tvoje príspevky vždy mali hlavu aj pätu :)no inak chápem tú odmlku...niečo sa tu musí zmeniť no..
doremi
jej, Sejla, (to video z youtubu) Muz, ktery sazel stromy- zboznujem to aj ja:) a vobec nie si divna :))
nirvana
To ma mrzí, to kvoli marodovaniu?
Mimulus
už som sa zaprisahal,že sem nenapíšem ale na toto sa mi nedá nereagovať.
Vitaj v klube :)
nirvana
Presne, Sejla :)
nirvana, rozumiem, aj mne sa od tej udalosti jaksi zmenil život k lepšiemu. Zrazu som začala cítiť samu seba vo svojom tele. A vravela som si, že to najväčšie poníženie ma už zastihlo na ceste do "pekla" a už nemám čo v živote stratiť. Nadobudla som pocit slobody, že môžem všetko...a hlavne že Môžem padnúť na držku kolko len chcem a zase vstanem a pôjdem ďalej.
Mimochodom, aj ja som sa v tom veku nenormálne hanbila a stále sa červenala; moja slabosť je teda očividná, ale začala som si všímať skryté slabosti iných ľudí, ktoré som na nich začala mať rada a tým pádom aj samu seba. Krása spočíva v trápnosti. Vediem si vnútorné boje o ktorých nikto nevie, ale napriek tomu nie som sama. Tento charakter a hanblivosť ma prinútili prehodnotiť všeobecne vnímané životné postoje na moje vlastné presvedčenia a priority, venovať energiu niečomu ušlachtilejšiemu, tomu, čo len mňa samú vnútorne napĺňa.
Fero: to je kategória sama o sebe, jednak v UK funguje PN a dôvera v zamestancov inak než na svk a za druhé, našťastie som nespôsobila až takú katastrofu svojou absenciou. Svoju prácu mám však rada a nechcela by som ju stratiť. A hej, myslím, že ma tam majú celkom radi.
