Ahojte, mne Alventa pomohla v roku 2020 pri tazkej depresii so samovrazednymi myslienkami a na zaver az pokusom obesit sa. Mam 51 rokov, nikdy som dovtedy nemal psychicke problemy, ziadne depky, pohodovy, vesely zivot bez problemov, skvela práca vo vlastnej firme so 6 timi zamestnancami. Depresia sa ale vyskytla v rodine /otec , sesternica/. S prichodom corony v marci 2020 postupne menej prace, obavy o firmu, co so zamestnancami, aka bude buducnost, izolacia a za dva mesiace tazka depka, uzkosti, strach zo socialnych kontaktov, nevychdzal som z domu ani na zahradu / nemusel som chodit do prace, financne som bol zabezpeceny ale ani to vam v depke vobec nepomaha / bal som sa uzivat lieky ako Lexaurin, Xanax, Frontal, ze budem zavisly?. Prestal som jesť, schudol som 14 kg za ca 1,5 mesiaca. Skratka, po dvoch mesiacoch trapenia sa doma a ambulantnej liečbe Escitalopram 10 mg a potom Alventa 75mg, pomohla mi až okamžitá hospitalizacia na psychiatrickej klinike, hoci to bol pre mňa šok, zvyknutý na luxus 5* hotelov som skoncil na izbe s 5 timi chlapmi v depresii, 10-timi alkoholikmi po delíriách, závislými chalanmi na drogách a pár ďalších s ešte ťažšími diagnózami. Proste 20 chlapov na štyroch izbách, na 1 sprchu a dve WC, po 5 chlapov na malej izbe, ja som sa bal ich, oni sa zase určite báli mňa, napriek tomu to hodnotím ako moju záchranu. Už vo chvíli hospitalizácie sa ti okamžite uľaví. Proste si uvedomíš, že si chorý a že od tejto chvíle je tvojou jedinou povinnosťou vyliečiť sa. Na klinike mi okamžite postupne zdvihli davky Alventy až na 300 mg denne, po tyzdni pridali este 10 mg Escitalopram a na večer 10 mg Olanzapin. To som uz mesiac pred tym doma bral ambulantne Alventu 75 mg denne, ale bolo mi len horšie a horšie a mal som pocit, ze to vôbec nezaberá. Vyššia dávka Alventy 300 mg zabrala za ca 2 týždne a za dalšie 2 týždne depresia odznela. Celkovo trvala asi 3 mesiace. Na klinike som strávil 28 dní. Po prepustení som užíval túto kombináciu ešte asi rok. Zo začiatku som mal veľa vedľajších účinkov, potenie, závrate, niekedy aj zvracanie, ale postupne to všetko prešlo. Následne som už jedol, chuť do jedla veľká, tu si treba dať pri Alvente a Olanzapine pozor na množstvo jedla. Ja som pribral za ca 4 mesiace 5 kg. Po asi mesiaci, dvoch sa všetko stabilizovalo, ale Zistil som, že nemàm až takú chuť na sex a je problém dosiahnuť orgazmus. Niekedy sa podarilo ale často vôbec nie. Erekcia fungovala celú dobu, ale dosiahnuť orgazmus bol problém. Až po znížení dávky Alventy na 37,5 mg denne ráno a vysadení všetkej ostatnej chémie sa to začalo vracať do normálu. Ale inak bola Alventa skvelé antidepresívum a po ca 2 mesiacoch ma z depky úplne dostala. Aj v kombinácii s Olazapinom. Po dvoch rokoch a postupnom veľmi pomalom znižovaní dávok Alventy som so súhlasom mojho psychiatra vysadil všetky lieky. Nesnažte sa tento proces urýchliť aj keď ste už úplne OK ako ja už rok aj trištvrte. Preliečenie depresie chce svoj čas. Dnes som tretí deň po dvoch rokoch bez antidepresíva a čakám aj sa bojím, čo to urobí. Či a ako dlho budem fungovať v pohode bez liekov, màm tieto tri dni pocit trochu ako po opici. Taký zvláštny. Verím, že to za pár dní prejde. Spánok je OK, nàlada OK, tak si držím palce a chcem veriť, že sa mi depka nevráti, ale netobím si ilúzie. Bola to moja zatiaľ jediná ale fakt hnusná a ťažká epizóda depky, aj som uvažoval, že preventívne radšej budem brať minimálnu udržiavaciu dávku celý život, aby som tomu trochu predchádzal, ale zase na druhej strane to chcem skúsiť bez chémie, možno som naozaj jeden z tých mála prípadov, ktorý majú po preliečení pár rokov pokoj, niekto aj 5 aj 10 rokov. Nevyskúšaš, nevieš. Nechcel by som určite zase do toho padnúť, ale ak nemusím tak tiež nechcem byť na AD, ale ak by to prišlo znovu, nemàm problém AD znovu nasadiť a to by som už potom adi radšej bral stále. Moderné antidepresíva naozaj nie sú žiadnym problémom. Ako som sa bàl na začiatku, že mi zmenia osobnosť, utlmia emócie a podobne, tak u mňa aj moje okolie nevidí na mne žiadne zmeny charakteru, povahy, emocionálneho spràvania sa. Jedine, že som si uvedomil ako rýchlo a nečakane sa človek môže dostať na úplné dno. Ak by sa to zopakovalo, okamžite idem za psychiatrom, nasafím Antidepresíva a kým zaberú tak by som sa dal asi hospitalizovať na nejakej slušnejšej klinike. Dúfam, že s rastúcim trendom psychických porúch aj u nás postupne vzniknú krajšie a na pobyt príjemnejšie psychiatrické kliniky, kde ľudia s depresiou nemusia byť počas svojho pobytu v biednych podmienkach a nie sú ešte navyše konfrontovaní s inými ešte ťažšími psychiatrickými diagnózami ako je depresia. Aj tá je dosť hnusná a máte s ňou čo robiť a bojovať. Bolo by dobré, keby to šlo aj na Slovensku v dôstojnejších podmienkach. Aj keď kliniku v štýle Betty Fordovej asi tak rýchlo u nás neotvoria.
