Nikto

Nuž, často sa cítim rovnako, myslím, že u mňa je to depresiami, chorobným podceňovaním sa a hraničnou poruchou osobnosti (jedným zo znakov sú chronické pocity prázdnoty). Na druhú stranu však sú veci, o ktorých viem, že som v nich fakt dobrá, že som originálna (toto som prijala najmä tým, ako mi to často vtĺkajú do hlavičky). Občas si myslím, že na mne vôbec nezáleží, že každý človek je nahraditeľný. Momentálne som na tom tak, že som o tom presvedčená opäť, bolo mi však vysvetlené, že pokiaľ človek nežije na pustom ostrove, nikdy nie je sám. Tak si tie pozitíva vsugerúvam a snažím sa dostať niekam (psychicky), kde už na mňa tieto blbé myšleinky nebudú mať dosah. Výrazne mi pomáha psychoterapia, núti ma zamýšľať sa nad tými bludmi, ktorými trpím, odpovedať na otázky, ktoré si ináč nekladiem.
Budeš sa takto cítiť dovtedy, kým sa nedokopeš k zmene, kým sa nepremôžeš. Nemáš známych ani priateľov? Rob pre to niečo. Nechcem, aby to vyznelo povýšenecky, ale pokiaľ si len v priemere, ako tvrdíš (v podpriemere hádam nie!), je tam viac než dosť ľudí, ktorých môžeš osloviť. Ani mňa styk s ľuďmi nebaví, je však nevyhnutný. A pokiaľ mi už fakt lezú na nervy, zavriem sa niekam sama so sebou, teraz už však nie preto, aby som si nad sebou zúfala, nenávidela sa a rezala sa za všetko možné, ale vrážam seba, svoju pozornosť do zmysluplnej činnosti. Takých činností je dosť. Tak hlavu hore, nestagnuj!

A dievca mas? Chlape ty mas asi riadnu depku.

No treba ten strach a všetko s tým spojené prekonávať. Inak nezijes, len prezivas. Aj ked to bolí, je to lepsie ako nič nerobiť. Kto nič nerobí, nič nepokazi, a ani nič nezazije, ani nič nedosiahne.

myslim ze je to uplne bezpredmetne. trapi ma to vo vseobecnosti...

a aky je ten tvoj konicek?

aktivny*

ja nehovorim, ze ma nic nenaplna. mam konicek ktory stagnuje prave kvoli vsetkemu, co som spominal. brzdi ma moja povaha a vsetko okolo nej. neviem ako sa prebrat a byt aktivni. styk s ludmi ma psychicky depta a mam z neho strach

mno, tak ako ty, zije coraz viac ludi... iba prezivaju.
Nic ich nenaplna. Nic vyssie, ziadne idealy, nic vznesejesie...
o svoju dusu treba uz dnes bojovat...
a to je ten problem, v materializme bojovat o dusu, o nieco, co podla materializmu ani neexistuje.

nie si sám...

Skús ist medzi ľudí ktorí ta nepoznajú. Máš prácu alebo ešte studujes? Ak studujes, tak povedzme brigádu, kde si nuteny komunikovať. Ono sa to potom samé rozbehne.pôjde to ľahšie. Uvidíš. A nesmieš sa báť. A ked sa s niekým zoznamis, nehanbi sa ozvať sa prvý. A nestavaj si hranice tým že si budeš vravieť, ja som taky a taký. Môžeš byť aký chces byť, vyuzi každú jednu šancu na postup a na zmenu.