Nikto

Príspevok v téme: Nikto
travka

ahojte, mam problem. citim sa ako nikto. mozno to vyznie hlupo, ale tento pocit zazivam den co den. citim sa prazdne, nebavi ma absolutne nic, nie som schopny vybavit trivialne veci. vsetko vyzera ako obrovsky problem.
Neznasam svoj zivot. Neviem vobec, ci je " zivot " to spravne slovo. mozem povedat, ze zo dna na den prezivam.
Nie som schopny komunikovat, nemam priatelov, nemam nikoho kto by mi napisal, nemam nikoho komu by som mohol napisat ja. zivot bez priatelov ci znamych je nahovno. preto sa citim ako nikto, nie som nic hodnotne, nic co by niekto druhy vyhladaval. v spolocnosti sa neviem zapojit do diskusie, neviem reagovat, a uz duplom nic vtipne povedat.
antidepresiva uzviam cca 2 roky,obcas je to lepsie, ale v tomto obdobi je to viac nez zle.

citim sa bezmocne, ako by mi chybalo nieco co maju vsetci ostatni. nieco, co robi cloveka zaujimavym a inym. bojujem so svojou povahou den za dnom. nebavi ma nic.

ziadat pomoc je v tomto pripade zbytocne. rad by som pocul nejake nazory, mozno niekto kto sa citi podobne.

tbl555

travka, som si na 10000000% istá, že máš čo ponúknuť. ale vždy závisí na hodnotách iných ľudí, či ste na rovnakej vlnovej dĺžke, či máte rovnaké hodnoty. K niekomu sa dostať - to nejde nejako nasilu, postupne spoznávaš ľudí..nie je nič "extra viac hodnotné" vďaka čomu si ťa ľudia zapamätajú..buď taký, aký naozaj si, určite máš svoje kvality, ktorými niekoho "nadchneš"!

travka

katkaaa,

mne az tak nevadi aki ludia su, mne vadi to ze to s nimi neviem... ak vies co mam na mysli. zli ludia vzdy boli a vzdy budu, ja nie som schopny sa k nikomu dostat, na mysli mam ponuknut cloveku nieco, co bude hodnotne a vdaka tomu si ta zapamata, a nemam na mysli nic materialne :)

yalen

ahoj, ja som tiez nič, teraz som upadla uplne, je 23-ho a ja lezim v posteli a nemozem vstat, mam riadnu depku, revem, trasie ma od zimy, aj ked to je nieco ine ako zima a premyslam, ze nevstanem ani nasledujuci stvrtok - piatok, aj ked mam ist do prace. ja to mozem *****. som proste nula a nebavi ma uz nic. nech tu aj zdochnem!

Katkaaa

travka: mas pravdu, tiez mam s tym problem,brat ich taki aki su, ale to je klucove,tomu ver(ak som to pochopila v tom zmysle ako to myslis ty). A ja sa nad nimi ani tak nepohorsujem, ale ma to proste desi..

No, tak mozno stretnes taku osobu, a budes ok ;)
Vies co, viete co, rada sa tu s vami este niekedy stretnem, ale zajtra,teda uz dnes cestujem na niekolko dni, rada zareagujem a pokecam aj nadalej ;-) papiik

nicota

hmmm tak to ako keby si mi cital myslienky..s takymito pocitmi sa pasujem uz nejaky ten rok, aj ked ziadne lieky neberiem, lebo verim ze sa z toho nejak sama dostanem, tak zo dna na den je to horsie..definovala by som to ako vnutornu beznadej, dieru, prazdnotu, nicotnost, bezmocnost a takychto synonym mi napadne aj pri mojej zalostne slabej kreativite este velmi vela..
neviem ti poradit, iba ti mozem povedat ze nie si sam ..
nech robim cokolvek tie negativne pocity ma neopustaju, snad sa asi len stupnuju..
mne pomahaju knihy lebo vela citam, medzi motivacnou a duchovnou literaturou sa da najst vela pozoruhodnych, co stoja za precitanie, tak trebars zajdi do kniznice alebo knihkupectva

travka

katkaaa, aj vnutorny nepokoj su slova ktorymi by som charakterizoval to ako sa citim. je to dokonca celkom presne. nespokojnost so sebou samym.

ja sa ani tak nepohorsujem nad tym aki (zli) su ludia. to je v dnesnej dobe normalne. ale skor nad tym, ze k nim nedokazem byt blizsie. rozumiet si s nimi, bez ohladu na to, aki su. ak rozumies...

clovek potrebuje niekam patrit. mozem skusit povedat, ze mam vsetko co potrebujem, a v podstate aj (skoro) vsetko co chcem, jedine co mi chyba, to najpodstatnejsie, je niekam patrit.. byt niekym pre niekoho.

Katkaaa

Kto si da teraz somnou kavu?

A inak, ja tiez velmi citlivo vnimam ake desy sa okolo mna deju, agresivni ludia su este agresivnejsi, atd. ...
Cojaviem,cela som ako natvrdla z tych depiek,ak to su depky.