Nikto

Príspevok v téme: Nikto
travka

ahojte, mam problem. citim sa ako nikto. mozno to vyznie hlupo, ale tento pocit zazivam den co den. citim sa prazdne, nebavi ma absolutne nic, nie som schopny vybavit trivialne veci. vsetko vyzera ako obrovsky problem.
Neznasam svoj zivot. Neviem vobec, ci je " zivot " to spravne slovo. mozem povedat, ze zo dna na den prezivam.
Nie som schopny komunikovat, nemam priatelov, nemam nikoho kto by mi napisal, nemam nikoho komu by som mohol napisat ja. zivot bez priatelov ci znamych je nahovno. preto sa citim ako nikto, nie som nic hodnotne, nic co by niekto druhy vyhladaval. v spolocnosti sa neviem zapojit do diskusie, neviem reagovat, a uz duplom nic vtipne povedat.
antidepresiva uzviam cca 2 roky,obcas je to lepsie, ale v tomto obdobi je to viac nez zle.

citim sa bezmocne, ako by mi chybalo nieco co maju vsetci ostatni. nieco, co robi cloveka zaujimavym a inym. bojujem so svojou povahou den za dnom. nebavi ma nic.

ziadat pomoc je v tomto pripade zbytocne. rad by som pocul nejake nazory, mozno niekto kto sa citi podobne.

wyx

travka, toto si velmi vystizne a pekne napisal "niekam patrit.. byt niekym pre niekoho"
hm.... nechcem sa túlat zivotom den za dnom, hladat miesto kam vlastne patrim (ci sem vôbec patrim) a mat pocit, ze vsetko na nic...

timbo123

Ahoj, keď chceš, napíš na seba kontakt na skype alebo ICQ. Takto isto sa cítim už dlhšiu dobu. Rada si vypočujem názory na svet od ostatných ľudí:).

aga

zabudni, ze si nikto a tvar sa, ze si niekto. aj druhy sa na teba budu tak pozerat. sami svojim postojom k sebe, vysielame signaly ludom, ako sa k nam maju spravat. ak si seba nevazime, nebudu si nas ani druhy. a naopak. takze je zacat, ale treba to urobit. zozaciatku to ide ako zhrzdaveny motor, ale casom sa rozjazdi a zacne klapat ako hodinky. vyzaduje to prax, teda skusanie, skusanie a cas. ako vsetko

travka

rozhodol som sa ozivit toto vlakno :)

stale fungujem v podstate rovnako ako som popisoval davnejsie.

zacinam sa v poslednej dobe strachovat sam o seba. Ako si s takymto zivotom najdem pracu?

mate skusenosti s takymito povahami a zhananim prace? Clovek co nema kontakty, nema sa na koho obratit ked je este ako tak zavisly na rodicoch, fungovat vie. ale co potom ked pride cas a bude musiet byt sebestacny?

mam strach zo zivota. strasne velky. bojim sa splnit si svoj sen kvoli tomu ne neviem fungovat s ludmi.

najde sa niekto s podobnymi pocitmi?

doremi

2 travka: nemozes chciet byt niekym pre niekoho, ked sam pre seba si nikto. nemas sa rad, nevazis si sam seba len preto, ze nezapadas do sedeho priemeru, ze nie si ako ostatni. si original, len jeden jediny a kym si to sam neuvedomis a nezacnes to vnimat ako svoje najvascie plus, dovtedy nenajdes nikoho, kto by si ta vazil. pretoze toto ludia (akykolvek povrchni extro/-introverti su,) proste vycitia na prvy sup :)