Maju pekní ludia lahsi/lepsi zivot?

tak dik teda:) ani som si ale necitala, co tu napisali ostatni este...

bibba, mohla si tam urobit par odsekov, bolo by to lahsie pre oko ;-)

Dobré veci sa ľahko čítajú. Napríklad losta prečítať mam problém. Ale toto, čo slovo to trefa.

no chcem vediet, kolko percent ludi ten tvoj prispevok precita do konca

aj ja ti tlieskam, ze sa ti to vobec chcelo citat;)

Bibba, geniálny príspevok, tlieskam a tlieskam. Presne tak, krásne úprimne a pravdivo a výstižne napísané. Klobúk dole.

odpadla som prave :DD to je take dlheeeee :DD dobre mi drbe...

po prve, dost blbe mi je tu povedat, ze som pekna... je to trapne. ale ludom sa pacim. chalanom, muzom dost. teda ked si to tak vezmem... 169cm, 54kg, pekne brckave vlasy, nefarbene hlavne (ale aj tak si zehlim), pevne trojky prsia, niektori chalani vraj krajsie nevideli... exoticky typ, pekne plne pery, atd proste... trosku mam problem s akne, ale stravou to viem sama ovplyvnovat a rozhodovat aka moja plet bude, nesmiem jest urcite veci. absolutne nic nemam na sebe umele. raz v zivote som mala na sebe umele nechty, fotila som si book, inak nikdy. bookom to aj haslo, nechcela som sa aj tak zivit telom, fotit by ma nebavilo. svoje nechty mam pekne, tak sa o ne staram a hotovo. nikdy by som si nedala predlzit vlasy a nenosim klipy, nikdy by som si nedala umele mihalnice, neobliekam sa vyzyvavo (uz nie), nepotrebujem zo seba robit herecku, ale ak sa nahodim tak som supa :D
mam skoro vsetko co si "krasa" vyzaduje. kazdemu sa paci nieco ine samozrejme, ine typy. ale skor som sa vzdy stretla s tym, ze som bola "obdivovana"...
toto vsetko muselo vyzniet priserne namysleno. ale len som sa trochu opisala. v mojich ociach je to stale malo. v mojich ociach je vsetko malo. moje pocity su uplne ine, nez nazory ostatnych. nezalezi mi na "300" komentoch, aka som krasna pod kazdou tretou fotkou, neodpisujem nato nikdy nic. nie preto lebo si o sebe vela myslim. ale nie som z toho hotova. ako ine baby, dakuju jak take trapky na kazdy jeden koment... ako keby nikdy nedostali kompliment. nezalezi mi natom, ze som mala vela krat moznost vybrat si muza, ktory by ma zabezpecil a podobne nechutnosti. mna si nekupi nikto a moja laska je zadarmo. a nato aka som... proste celkom pohladna teda, som velmi skromna a nato, ako na prvy krat posobim mozno na ludi, som uplne ina, nez si väcsina mysli. myslia si, ze som arogantna mozno... lebo sa usmievam, myslim si, o dost menej nez ini... a vela krat mi to aj sami ludia povedali. ze su milo prekvapeni, ze aka som v pohode, aka som uplne normalna a prijemna baba. co mne nepride vobec ako nejaka vynimocnost, ale asi velka cast peknych sloveniek je nejaka cela akosi "naopak"... skazene... s klapkami na ociach. velmi zahladene do muzov, co su pri peniazoch, a v podstate smutne je to, ze to ani neprehanam. je to jednoducho tak. a kazda co je pekna je velmi malo ambiciozna dosiahnut v zivote nieco sama a dokazat nieco, miesto toho radsej minaju svoju energiu na hladanie co "najvhodnejsieho" muza... €€€. obzeraju sa po peknych autach, miesto toho, aby si povedali, ze take auto si raz kupia za svoje peniaze. ja neznasam darceky, nemam rada kvety, nemam rada prilisnu pozornost od muza, necakam od nikoho, ze mi znesie modre z neba, nie som narocna, hoci by som mohla byt. najväcsia laska mojho zivota bola osoba, ktora bola bez strechy nad hlavou, ked sme sa spoznali a zamilovali sa do seba. mala som aj uplne inych muzov, ale pri takych, ktori ma vedeli skor zaujat (ak mozem vobec povedat zaujat), tym co mi mozu ponuknut, materialne trebars, som nikdy dlho nedokazala ostat. spravna zena vzdy zisti vcas, ze taky vztah jednoducho nie je ono, a ak ma hrdost odide. a velmi vela veci, co mi bolo ponuknutych som nevyuzila. pricom 90% zien by uz typicky "zensky" davno spekulovalo. a ratalo, co z toho mozu vytazit. teraz mam rok frajera, pred nim som bola 3 roky single. ak by sme sa nedali dokopy, kludne by som v tom single pokracovala nadalej. bez depresii, ze nemam frajera, bez nariekania, ze cakam sto rokov nato, kym stretnem "toho praveho" -neznasam tento vyraz... a niektorym ludom to bolo mozno divne, ze pekne dievca nema partnera. a bud si pomysleli, ze nieco nie je v poriadku, co sa tyka MNA. alebo som moc namyslena a nikto pre mna nie je dost dobry. je to vsak uplne inak. uplne naopak... ja proste nebudem s hocikym, kto mi je bud po ludskej stranke niecim blizky, alebo po fyzickej stranke niecim atraktivny... nebudem s niekym z nudy, aby som tiez mala frajera, lebo aj kamosky maju, aby som mala skym pozerat film a s kym si kratit dlhe chvile a podobne nezmysly. ked som single, nie som single preto, aby som sa kurvila a "uzivala si zivot", lebo uzivanie zivota aj tak nie je flakanie, striedanie sexualnych partnerov a nicenie si svojho zdravia na disco a party... ja mam sice velmi divny zivot. plus: som velmi komplikovana povaha. pre niekoho som zaujimava, pre ineho strata casu a nervov. ale ja sa nikomu neprosim, aby sa mnou zaoberal. je viac veci, ktore som na sebe mohla ovela viac rozvinut a byt vtom naozaj dobra. myslim si, ze mam mozno taku prirodzenu inteligenciu, teda urcite sa viem v urcitych situaciach zachovat vhodnejsie, nez väcsina inych ludi. ale stale sa nechvalim. ja aj ked o sebe nieco trochu krajsie vyslovim, hned nato sa v niecom inom musim zhodit. aby tam bola ta rovnovaha. aby kazdemu bolo jasne, ze ja nikdy nebudem ten typ, ktory si mysli, ze je nieco viac, ako su ostatni... boli ma, ked maju ludia taku mienku o mne. su absolutne mimo. keby vedeli co prezivam uz od puberty. ja to nechcem davat najavo a neznasam lutost, posobim silno, ale vo vnutri obcas doslova vyhasinam. uz roky mam neprijemne depresie... a "krasa" ci mi zivot ulahcuje? ako kedy. ako vcom. v zivote ked som zena medzi muzmi? alebo v tom druhom zivote, kde som zena medzi zenami? v tom prvom je to o nicom, lebo velmi dobre viem, ze muza zaujmem najskor vyzorom, ale tym padom ja automaticky to tak aj beriem. kazdy sa chce pacit ostatnym. zevraj. ja si nato velmi nepotrpim a neodpadavam z pozornosti, ktoru niekedy dostavam. avsak velmi si cenim, ked mi niekto povie kompliment na moju osobu. ze som mila, ze som dobre dievca, ze som dobra kamaratka, fajn clovek, whatever... ked mi niekto da kompliment na vzhlad, aj po tolkych komplimentoch, stale dokazem byt v rozpakoch. a neviem ci mam podakovat. ale skor mam pocit, ze väcsinou to vzdy nejak zlahcim, zahovorim... alebo poviem ironicky "no urcite"... uz viac krat som sa stretla s tym, ze ma niekto oznacil za "umelu". ze mam silikony, ze mam napichane pery, a co ja viem co za sprostosti este... na internete mi niekedy ani neverili a mysleli si, ze moja fotka neni moja a podobne. co je samozrejme trapne, lebo ziadna bohyna nie som, ale asi pre niektorych ano. pritom niekedy som taka znicena, ze podla mna vyzeram priserne. a ja neviem co na mne ludia vidia. a neviem ani co vidia natom, ze niekto je viac pekny, iny menej... je to otrasny svet s pripecenymi ludmi, ktori riesia nepodstatne veci a na nepodstatnych veciach si zakladaju zivot. akoze ja naozaj ani necitam zenske casopisy, viem sama ako zaujat muza, necitam si rady od redaktorok, ako byt ta najkrajsia, najlepsia. nehovoriac otom, ze v takych casopisoch je velmi malo normalnych clankov z bezneho zivota, a byt otrokom toho, co je prave v mode a in, neni moj styl. a neznasam nakupovanie. jednoducho, mna uz tolko krat pourazali ludia, ze som urcite taka, alebo taka, alebo taka... auparkova slecinka, trubka co nema nic ine v hlave okrem kabeliek, diskotek, atd, atd, atd... mozno nie som velmi vzdelana, neviem dobre posudit, ale odkedy zijem na Slovensku sa celkovo nerada ucim, ten system u nas v skole je proste priserny, no offence... kazdy predmet ci uz na vyske, alebo na strednej mi pripada ako nuda. je to len same biflovanie, nic kreativne, co clovek moze zuzitkovat v beznom zivote. tam, kde som vyrastala ja bola skola normalne radost. clovek sa mohol prejavit. kym je. aky je. ukazat ostatnym, akou cestou chce ist. a je vtom od ucitelov podporovany. vyzdvihnuty za svoje plusy, cim sa jeho minusy stali viac neviditelnymi. Slovensko v skolach najradsej kazdeho zdrbe... a ak nieco skutocne nevies a nejde ti to, mas smolu. ked vidim niekedy v televiznych novinach podobne pripady ako deti, co sa pokusali napriklad o samovrazdu, lebo sa bali priniest domov vysvedcenie, ktore mozno nie je uplne podla predstav jeho rodicov... wtf? tu su uz male deti v strese. neuznavam tu na skolach skoro nic. jedine ak normalneho pedagoga, ale tych je malo... Skandinavia je sice trochu iny "svet", ale bolo to vsetko fajn. robit si projekty, potom ich prednasat pred ostatnymi spoluziakmi, 2krat rocne pripravit podla scenara vsetko co sa divadla tyka. proste hrat. zaoberat sa temami bez hanby, ktore su problematicke, ist do hlbky veci a hovorit uplne otvorene. napriklad vzdelavat sa o drogach. o sexe. zobrat diktafon a chodit robit rozne male interview, robit prieskumy, mat ako dieta povinne predmety ako varenie, sitie, plavanie, prace v dielni. a kludne byt aj piatak a nebyt iny nez ostatni pred ucitelmi, ak mas svojsky styl. pocuvat Mansona a nosit cierny ruz na perach a dostat usmev na chodbe od ucitela s poznamkou, ci mate "cierny piatok?"... v lubovolnych temach na projekty si vybrat co si zelas. ked chces pisat o prostitucii, pis si. je to vsetko v pohode. a dovolene nadavky v slohoch... lebo nejde o par vulgarizmov, ale o to co je podstatne. ak si vytvoril dobry pribeh, stale mozes mat najvyssie bodovanie. aj 11ku, aj 13ku... velmi som odbocila od temy, ale mam taku nedelnu nostalgiu a slabsiu chvilku, kedy vela premyslam. a urcite sa moze aj pekna baba znicit na Slovensku, i ked predtym to bolo sikovne dievca, ale ked strati motivaciu, lebo jej vsetko pride tak hrozne bezvyznamne a prazdne, moze vyzerat aj jak modelka a bude to presne jeden z tych peknych ludi, co trpi chronickym smutkom, aj napriek tomu, ze jej nikto nerozumie, ak to niekomu povie, ze sa citi casto dost na dne, nikto to ani neberie vazne, lebo ma vsetko. vraj ma vsetko... ale kolko krat taketo dievca bolo spojene s tymi najskaredsimi nadavkami ake existuju na zenu. lebo nikto mi nemoze povedat, ze som nula, ze mam v hlave nasrate, ze som skareda a tucna, ze som zlomyselna a zla... tak ostava jedine stetka. lebo nic lepsie sa neda vymysliet. popripade sa ma dotknut cez rasisticke poznamky... ze som ciganka. hoci som napoly slovenka, ale ta druha polka ale romska nie je. na pohovore, ktory trva 8 minut dostat pracu na mieste, i ked praca je nieco uplne ine, co ovladate, o co ste sa zaujimali doteraz, ale manager povedal: "Ste velmi sympaticka". a ked som povedala, ze tu pracu chcem, aj som ju dostala. a odisla z nej po mesiaci, lebo som ju vyskusala len zo zufalstva. alebo na pohovore, kde islo o poziciu nejakej sekretarky, firma co sa venuje predajom motoriek a aut. dostat falosnu nadej, ze ste na 95% prijata a potom dostat sms-ku, ze to ale slubene este nie je, ale zeby ste sa urcite hodili ako okrasa na akciach... ako nejake auto-salon dievca. to som len spomenula sproste pracovne pohovory. myslim si, ze ked je clovek pekny ma iste vyhody. neviem vsak ci vobec su hodne vymenovat. myslim, ci to vobec stoji zato ich vyslovit. zeny peknu zenu vzdy budu brat ako superku. lebo su smiesne. porovnavaju sa medzi sebou. a byt zena medzi zenami doslova znamena sutazit. ja som neni sutazivy typ tak ci tak, ale pointa je, mam ich v riti. lebo neviem koho chcu stale zaujat. so mnou sa raz taki turisti chceli odfotit, bolo to na recepcii v hoteli a boli to nejaki sportovci, neviem presne. ale ja som ich zaujala, aj ked som mala na sebe rolak. to je dost dobre. nie? pritom na zeny auta trubia ked ich vidia v kratkych sukniach a podobne. a ja mozem ist aj obycajna, slabo namalovana, v teniskach, unavena zo skoly a nechapem, co raz jeden chalan v aute nevedel odlepit zrak odo mna. cize ked som si viac krat dala taketo malicke detajly dokopy mi z toho vyslo, ze som asi fakt dost pekna a basta. ja sa uz neobliekam vyzyvavo, lebo som dostala rozum a dnes uz mam aspon tolko sebavedomia, ze si radsej odpustim vystrih, alebo priesvitne gate, hocico, co ukazuje z teba vela... a je mi celkom fajn, ked posobim nenapadne. myslim, ze to nesilim zbytocne. ale tazko povedat. mozno niekto z vas by povedal, ze predsa niecim posobim vyrazne. je to proste jedno. len svoju sexualitu nebudem vyjadrovat cez saty uz. ja cosi zaujimave vyzarujem asi aj tak... a o tom to je. chceli by ste byt radsej krasny, alebo zaujimavy? ja som taky mix vselicoho. aj priama a vyrecna, aj tichsia a zahadna, aj krasna ked sa podari, aj spatna, ked sa dobre nevyspim. urcite by som toto vedela vsetko este vseliak obkecat, ale myslim si, ze staci... no chcela by som este nieco dodat... ze bohuzial, som ziskala ake take sebavedomie prave cez krasu. zacala som sa brat inak, az ked som videla, ze ma chalani obletovali a sprosto povedane, lamala som srdcia, niekedy v uvodzovkach, niekedy doslovne. zaujmom chalanov a muzov som si nahradzala to, ze som trpela strasnym deficitom lasky od otca... ktory by umrel, keby sa mi nieco stalo. ale chybalo mi jeho pochvalenie, ten pocit, ze je na mna hrdy, trapil ma svojou podozrievavostou, ze robim vonku zle veci, neveril mi, raz ma aj sledoval, vsetko mi zakazoval a jeho sposob jednania ma vyslovene bolel. ked som bola este to dievca, ktore bezdovodne a prehnane ochranoval pred zlymi vplyvmi spolocnosti, nemal ziadne pravo povedat na mna co i len krive slovo. mal nieco moc dobre, od coho chcel az prilis... az prisiel den, ked to uplne skazil. a neviem, boli to, ale stala som sa zrazu presne tym, coho sa najviac obaval. ze budem zle dievca. ale bola som velmi mladucka, po skole som chcela ist von sa s kamoskou prejst, neviem pre aky dovod mu to v ten den tak vadilo, ale ta hadka, ked na moju mamu krical, ci chce, aby som dosla v 15tich tehotna domov, je len jedna z vela veci, na ktore sa len tak zabudnut neda. ako mohol... o mne pochybovat. ale lubim ho z celeho srdca. pritom vtedy som bola este absolutne vzorne dievca, na ktore by mohol byt pysny. ale co sa este tyka mojich romanikov a vztahov... vytrpela som si aj dost neprijemne veci s muzmi. lebo su to psychopati. velke percento z nich je na hlavu. som skor to "zle, skazene dievca"... ale s dobrym umyslom, s celkom dobrym srdcom. teda moje srdce je dobre a je k dispozicii kazdemu, kto je ku mne dobry tiez :))) ja nesudim ludi podla toho, co v zivote spravili, alebo neodpisem niekoho, len preto, ze nesuhlasim s nejakym jeho cinom, ktory ale vykonal v nejakej uplne inej situacii, s inym clovekom, alebo inymi ludmi. vnimam cloveka, tak ako ho spoznam a poznam ja. ked je ku mne uprimny, ferovy a jeho priatelstvo je takmer ozajstne... tak mna vobec nezaujima, co kedy komu zle spravil, lebo kazdy mame svoju temnu stranku minulosti, a neviem, z akeho dovodu bol zlomyselny k tomu cloveku. mozno ten ublizeny clovek podrazil ako prvy. a na pomstu ma pravo kazdy. ked mna niekto sklame, nahneva, potopi... stane sa pre mna vzduchom, je to asi najlepsi odjeb, aky mozes cloveku dat. ale samozrejme to prichadza, az po tych 10tich minutach, co to rozdychavam a prajem mu porad smrt:) len neviem sa dlho hnevat a neviem proti zlym ludom bojovat, pretoze som oproti nim pomerne slaba. a preco? asi lebo nie som ako oni, proste zla urcite nie som... spravila som aj ja barsjake chyby, aj take veci, za ktore sa dodnes hanbim. ale zly clovek sa za svoje chyby nehanbi. a ani ich väcsinou nelutuje. ludia mi ublizili dost... vela ludi ma okradlo, alebo pozicalo si nieco odo mna a vratili mi to znicene... ludia, ktorych som povazovala za mne blizkych ma oklamali, vela ludi ma ohovaralo bez toho, aby ma skutocne poznali. vela ludi si velmi radi robili o mne nejaky obraz. no, keby to bol fakt obraz, tak je jednoducho namalovany dost napicu. skratka, pekny clovek to ma v zivote lahke, v siatuaciach, kde sa stretne s inym clovekom, ktory mozno povazuje tu krasu za nieco dolezitejsie a tym ma unho hned vsetko lahsie. v siatuaciach, ked sa pekny clovek stretne so zavistlivym clovekom, vzdy tam je riziko, ze sa k tebe nejakym sposobom moze zle zachovat, len preto ze ti nieco zavidi. ale taki ludia si neuvedomuju, ze ludia nie su len dobri a zli. pekni a skaredi. a vsetko je len cierne alebo biele. zivot je dar. zivot je vyzva. obcas to je kopec radosti a inokedy by clovek najradsej ten zivot rovno vymenil za smrt. lebo moze sa kazdy jeden z nas tvarit, ze nam je jedno, co si myslia ostatni, a ze ludi mame v p1ci... ze cely tento vlastne zivot a cely svet mame na haku... ale my tento zivot musime zit prave v tomto svete a hlavne s ludmi. s ludmi, z ktorych polovica je neprajna. stoji zato sa zamysliet nad tym, ci vobec sme si isti, komu vsetko verime. je to neskutocne, ale je normalna vec, ze sa stava, ze clovek, ktory sa z tvojho uspechu, alebo stastia navonok tesi s tebou, ta v skutocnosti uz len zato, ze si o par krokov pred nim preklina a zela si, aby si v nicom nikdy nebol lepsi nez on. zivot neni o krase... nie kazda zena vyzera jak hviezda. ale nikto to od nej ani necaka. vynika mozno v tom, ze jej to aspon dobre mysli. pricom vela peknych bab otvori usta a je to katastrofa. krasa neni len telo a tvar, ked sme uz pritom. to, ze krasny clovek moze byt predovsetkym svojou dusou je asi trapne hovorit... lebo ludia, co maju komplex z niecoho co sa tyka ich looku, pre nich je to len blablabla. a slaba utecha. aj ked to je ta najväcsia pravda. ale ked umries, tvoje telo pochovaju, alebo spalia. na pohrebe placu za tvojou dusou. lebo dusa si ty... tvoja dusa je sposob, akym konas, ako myslis, ako citis... a ked milujem nejakeho chalana, tak ho milujem preto, lebo som sa nezalubila do jeho tela ci tvare. milujem jeho dusu. a moze ma napriklad vzrusovat ovela viac, nez iny chalan, ktory je 5krat krajsi nez on. ale uz ma nebavi nad tym filozofovat. skaredi by chceli byt pekni, lebo si myslia, ze by im krasa ulahcila zivot. je sice prijemne byt atraktivny, ale pre krasu aj vela obetujes. nemyslim cas. nemyslim bolest. nemyslim kozmeticke procedury a ine blbosti. myslim to tak, ze ti krasa v zivote aj dokaze vela veci vziat. lebo pre niektorych je krasa ako zbran. nie zenska zbran. zbran, ktorou mozes jeho sebadoveru zabit. cize s krasou stracas u velmi vela ludi sympatie. a uplne vsetko. krasa neznamena len mat o par komplexov menej nez ti ostatni... a byt krasny uz vobec neznamena mat poskladane komplet cele puzzle. povedzme, "puzzle zivota". byt krasny je len jeden jediny diel z celeho puzzle. a zivot je puzzle, ktory ma dielov miliardy...

Tak ale ja mam potom asi fakt smolu, lebo aj v nemecku ma zastavili len raz a hned tam boli 4 policajti :D
Mozno osud alebo co :D
Ale tak idealne by bolo ak by ma uz nechali na pokoji, ci uz policajti alebo hoci aj policajtky :D

Lost, to si myslel asi 'Politesse', to su tie prisne kocky, ktore davaju listocky za stierace, ked nespravne parkujes :DDDD, tie su tu zvlast oblubene, tmavomodra uniforma, sexy stekle, pancusky, vlasy v drdole :DDD.