Depky, kedy prestanete?!

mala som psíka,venčila ho niekoľko rokov,chodila s ním na prechádzky a?
a nič. iba som oňho prišla,zabil mi ho jeden človek a to mi tiež moc na psychiku nepomohlo!
Dug,čuduješ sa,že po neúspechoch mám strach,že to znovu nedopadne dobre?
ano,bojím sa vzťahov,bojím sa sklamania,oklamania...Chcela by som mať taký postoj o akom píšeš,ale neviem,či to dokážem!
Doslova utekám pred čo i len malým záujmom niekoho,hoci po tom túžim.
Vždy v kútiku srdca aspoň na sekundu dúfam,že sa nájde niekto,kto sa bude o mna usilovať aj napriek mojim útekom a tým mi pomôže prekonať ten strach.
Ale nestalo sa tak.Chlapci či muži to asi vnímajú inak.
Ale ja neviem,ako to prekonať,ako chcieť skúšať aj tých 99 krát. To by som sa asi zrútila od neúspechu už pred 10!

Ja mam ciernej v satniku celkom dost, pretoze sa v nej najlepsie citim :) Takze tie farby budu asi individualne ;)

Pozrite sa na svoj satnik. Ak mate v nom vela ciernej, sedej, sivej nahradte ju veselymi farbami. Budete sa hned lepsie citit a zapadnete dobre do tychto krasnych jarnych dni.

anita: kopec ludi nema partnera/partnerku a prezili to. Robis nieco pre to aby si nebola sama? Vyroky typu "Tak som prišla na to,že si asi nezslúžim,aby ma mal niekto rád" su podla mna iba alibizmus zo strachu, ze niekoho najdes a sklames sa, ze sa ti niekto zapaci a nebude mat zaujem, atd. A to sa s velkou pravdepodobnostou aj stane ked si budes niekoho hladat, deje sa to bezne. Myslis ze ludia okolo teba, ktori niekoho maju, ze boli v inej situacii? Podla mna nie. Chce to iba skusat, nebat sa neuspechu, nie je to hanba, je to prirodzene. Lepsie je 100 krat skusit a 99 krat neuspiet, ako sediet doma a rozmyslat nad tym ze nic nema vyznam. Navyse, kamarati ta podrzia, len im musis dovolit, mozno sa zdoverit. Prajem vela zdaru a hlavu hore, neumieras.

Ja keby pridem domov so psom, tak ma s nim vyrazia hned od dveri, ale Anitke mozno pomoze!!

vies co ma napadlo,chod do utulku pre zvieratá,Tam su opustene tvory,tyrane a nechcené.Zober si jedného so sebou.Skus mu dat,to po com tuzis aj ty.Uvidis ako taký psik ta potesi.Privita ta sto krat za den ako ziadny clovek,da sa snim porozpravat,ist prejst a mozno tam niekde vonku je tiez taký smutný so psíkom ...

kuki,stačí už len to,že sme?Ale ja by so rad miesto prepustila niekomu,kto by bol šťastnejší,milovaný a mal by niekoho,koho by miloval!
Niekto písal,že treba sa niečomu venovať,maľovať a tak...to všetko som robila,kým som sa nedostala tu,kde som.
Človek v depresii nevidí význam v maľovaní,písaní,návštevách...aj keď si poviem,že to začnem robiť,a zodvihnem sa,tak sa rozplačem nad tým,že je to vlastne zbytočné,také prázdne,len páska na oči,aby som nevidela,že tým neporiešim to,že aj tak som celkom sama!?
Prejdú minty,hodiny keď budem maľovať,odložím ceruzu a čo ďalej?? Obrázok sa so mnou nebude rozprávať,neobíme ma,nepohladí...
Aj keď sa presmejem celý večer s priateľmi,prídem domov a budem pozerať do ticha,budem aj tak sama!!Už sa ani smiať takto nevládzem!!
Bolia ma všetky emócie...

no a ostatní,ktorí to poznáte alebo aj nie.
Jednoducho sama seba vnútorne pochovávam.Odmala som vyrastala s pocitom,že ostatní sú lepší,šikovnejší,majú právo byť milovaní ale ja nie!
Aj mojich súrodencov mali rodičia radšej,jedného preto že bol chorľavejší,ďalší malý...dôvodov bolo veľa.Ja som bola najstaršia...poznáte asi o čom píšem.
Bola som bokom,vytvorila si vlastný svet,a hoci som všetko zvládala,po prekonaní určitej vekovej hranice sa všetko zosypao!!!
Zistila som,že som sama! Stále SAMA!!
Každý má niekoho,niečo,ja len seba!
Aj deď som niekde s priateľmi,aj tak sa cítim osamelá,každý tam má totiž niekoho!
Bojím sa dúfať,lebo aj tak budem iba sklamaná!Tak ide mesiac po mesiaci,rok po roku a ja som stále SAMA!
Mna takto skľučuje SAMOTA,to že nemám vzťah,partnera!!Viem,kde je problém,ale neviem,nemôžem to vyriešiť.
Nemôžem donútiť nikoho,aby ma mal rád!!!
Tak som prišla na to,že si asi nezslúžim,aby ma mal niekto rád!
Asi som ten najhorší,najnezaujímavejší človek,ktorý nestojí za nič a bolí ma takto žiť!!!

Milé dámy!

Veľmi Vám držím palce, aby ste sa z toho dostali,ńiekedy stačí len pár milých slov od blízkych, no čo ak takých okolo seba nemáte? Čo ak na vás každý okolo kašle? Navštívte prvú psych. ambulanciu ktorú máte poruke. JChcem vám v krátkosti popísať môj príbeh: Moja mama bola vždy žena činu, veselá, optimistická, so všetkým si vedela poradiť. Kámošky k nej chodili na rady, lebo vždy vedela povzbudiť... Mala dosť svojich problémov- peniaze, domácnosť, alkohol a s ním spojené a narušené vzťahy v rodine, všeličo iné , a ja ako jedna z jej dcér som s ňou často o nich hovorila, ale nevedela som ich vyriešiť, nevedela som jej pomôcť a nepovažovala som ich za katastrofu. Každý zo súrodencov vrátane mňa má svoje rodiny so svojimi starosťami. Ani neviem kedy - v jej živote nastal akýsi zlom.... ponorila sa do seba, začala si zaťahovať cez deň žalúzie, prestala sa postupne starať o seba a o domácnosť a nikoho k sebe nechcela., len plakala a plakala. Trvalo to asi mesiac, ona len spala a plakala. Vedeli sme, že jej musíme pomôcť. Podľa psychiatrov bola v hlbokej depresii, urobili sme veľmi dobre, že sme prišli. Musela sa liečiť sedatívami, inak by to neprežila. Po polročnej liečbe je mama zasa fit. Bez pomoci lekárov by sme to určite nedokázali. Ak sa máte s kým rozprávať o svojich problémoch, tak rozprávajte, rozprávajte, verte, že všetci okolo vás majú podobné a možno aj horšie problémy. Ak nemáte nijakú kámošku, ktorej by ste zverili svoje starosti, nehanbite sa navštíviť psychiatra. Depka je choroba ako každá iná a dá sa liečiť. Prvý krok ste už urobili - že ste sem napísali.

skus najst na stranke www.edusan.sk tam ich je niekolko ale hladaj psych.amb.,pretoze tam su aj nemocnicní a ti neviem ci by ta vzali.tak vela zdaru