Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
kamarátka sa prihovorila prvá,pretože on spomenul,že by sa mu páčilo,keby san dievča vyjadrilo prvé a aj tak to nevydržalo. Povedala,že už NIKDY prvá!
Dug,tak toto nedokážem,ani neviem,či to chalani naozaj berú tak,ako píšeš. Mne sa stáv práve to,že z piatich si ma všimnú práve tí štyria,ktorý mňa absolutne nezaujmú,ale ten jeden,ktorý sa mi páči,ten sa na mňa pomali ani nepozrie. Myslím,že je to preto,lebo si všimol,že ja som si všimla jeho, a to ho odradí. A toto sa mi stáva pravidelne!!!Som z toho nešťastná a myslím,že je to moja budúcnosť,aby som nenašla toho,kto by mal rád mňa a ja jeho! Aby to bolo obojstranné.
Bojím sa pozrieť na muža,ktorý ma zaujme,lebo jeho som na 100% ja nezaujala! Je to tak! Vždy to tak bolo!Ale prečo je to tak?Aký zákon schválnosti?Preto radšej utekám!
Milá Kristi, v živote každého sú pekné aj nepekné chvíle. Nepeknými sa netreba príliš zaoberať a robiť len to čo ťa napĺňa a robí ti radosť. Moja rada pre teba - obklop sa ľuďmi mysliacimi pozitívne, nezáviď iným a choď často na prechádzky, poprípade si zašportovať.
100% suhlas s kukim, snaz sa nevidiet vo vsetkom co robis iba neuspesne pokusy niekoho si najst. Ked ides von, nebud sklamana z toho ze si nenasla lasku, bud rada ze si sa zabavila s kamaratmi. Pohar moze byt spolovice plny, alebo spolovice prazdny, ide iba o pristup :) A este nieco: ked sa ti niekto paci, treba mu to dat najavo, chlapci byvaju tiez plachi :)
pre Anitu:
Vytrvalosť je duch, ktorý dokáže znášať veci nie s rezignáciou, ale s
planúcou nádejou...
Je to vlastnosť, , ktorá drží človeka na nohách tvarou proti vetru.
Je to cnosť, ktorá môže zmeniť najtvrdšiu skúšku na slávu lebo za bolesťou
vidí cieľ.
:)
Treba mať cieľ a považovať aj cestu za jednu časť z toho cieľa.A vytrvať v kráčaní za tým,po čom túžiš! Vytrváš,keď stále vidíš tam niekde v hmlách,tam niekde ďaleko ten krásny,hoci ešte maličký a zdanlivo nedosažiteľný cieľ!
Ty,anitka,ten cieľ máš,ešte vytrvať!!
pre anitu.skus si natoto podujatie aj nejaku zmenu,farby vlasov,strih,vizazistku,nejake super oblecko,nove okuliare.to prida na sebavedomi.a hlavne nezabudni si kazde rano povedat som pekna vtipna vesela baba a uvidis ze tomu aj uveris.ja mam sasternicu a ta vzdy ked pride mi povie ,ty si dnes taka pekna upravena a povie mi to aj niekolko krat.to vo mne najprv vyvola usmev a nakoniec tomu aj uverim.mozno si to mysli len ona ale pomaha to.vyskusaj to niekom a potom sleduj jeho reakciu. pa
kuki,myslím,že si citlivý,chápavý a empatický. Cítim to tak z toho,ako píšeš.
Som rada,že ti tak krásne vyšiel citový život.Určite si to zaslúžiš.
Damaxy,pôjem.Dúfam,že mi dovtedy skamenie srdce,aby som prežila všetko ako pozorovateľ a ak tam bude niekto,kto ma zaujme,tak nech zaujme len rozum,nie srdce. Pretože nechcem,aby znovu bolelo!!!
Anita,
aj tak mi neuveris, ked poviem ze ANO. :) Ale bolo to tak a sme krasne svoji uz vela rokov.
anita ides pomoct kamaratke,ides jej robit garde.a ak tam niekoho stretnes to bude dobre.nezabudni,vsak,ze to bude zatial len tvoj znamy.skus na tej akcii robit pozorovatela.vsimaj si ako sa sprava ta v modrom pulovriku,s kym sa smeje ten s ciapkou na hlave.predstav si ze kazdeho z nich si nejako ohodnotis niekam zaradis o kazdom si urob nejaku predstavu a potom spoznavaj.proste si z tejto akcie urob akoby pracovno zabavnu cestu.A tes sa ze vypadnes z domu,ked to bude velka otrava tak mozes odist.ale to sa na takých akciach nestava.urcite chod ,lebo kamaratkam treba pomahat.
Dnes bol pekný deň,bola som s priateľkou,ktorá bola pozvaná na chatu. Nechce ísť sama,pretože tam vraj bude poznať len 1-2 ľudí z 15. Neviem,či bolo chybou,že som sa ponúkla,že s ňou pôjdem,aby sa necítila sama. Však viem,aký je to pocit!
Podnietila ma tam ísť túžba,že možno stretnem niekoho?? Kuki písal,že s takým zámerom nemám chodiť na akcie. Ale určite to bolo preto!!
Prešlo pár hodín,a ja neviem,či som urobila dobre. Ja zrejme nebudem poznať nikoho,takže noví ľudia,nové kamarátstvá...nové sklamanie????????
Už teraz sa bojím!!!
Viem,zle premýšľam,ale tento "vzorec myslenia" mám hlboko zakorenený v mojej hlave.
Mám 2 možnosti pred sebou: ísť a potom banovať,alebo radšej to zrušiť!
Poraď,damaxy.