Depky, kedy prestanete?!

Ja mám podobné problémy ako vetšina z vás,ale niekedy sa dostávam do stavu naprosté bezmoci,mám pocit že na mne nikomu nezáleží,že mňa potrebujú iba ako slúžku za darmo a že by pre mňa bolo lepšie večer zaspať a už sa nikdy viac nezobudiť.Bojím sa svojích myšlienok ,ale bojím sa aj vyhľadať pomoc odborníka,ktorého podľa môjho manžela a teraz aj mňa nutne potrebujem.Stratila som chuť do života a nič už pre mňa nieje dôležité.Vlastne iba prežívam.

Lenka najlepsie ti pomozu ti ludia,ktorí tým sami presli.Vzali ma k sebe starali sa omna, chodili so mnou na prechádzky,na kávu na výlety,mala som navarené nemala som starosti beznej zeny mamy.rozpravali sme sa .Bolo to stale omne,o tom co prezívam citali sme si knihy, casopisy.Cítila som ze sa niekto o mna stara,pomaha mi prekonava nezistne to najtazsie obdobie.Boli to rozhovory o vsetkom,spievali sme si,ked bolo najhorsie.Okrem depky tam bola aj panická porucha.Proste bola som ako ich dieta,stale mi hovorili,ty nas kvietok neboj sa aj toto prejde a mali pravdu.Budem im vdacna celý zivot a moje podakovanie znelo:dufam ze raz aj ja raz budem mat tolko sily a lasky aby som niekomu v živote mohla pomoct.

pre anitu:
nie si sama..ja mam pocit tiez ze by bolo najlepsie keby som tu nebola na svete..vela ludi by malo menej problemov a trapeni..ja mam aj cloveka ktory ma velmi lubi a spravil by pre mna vsetko a predsa sa uzatvaram do seba a placem a nic nestiham...neviem co so sebou spravit a ludia okolo mna si myslia ze som uplne vpohode a ze ma nic netrapi..je to strasne

..ja som tiez rozmyslala nad nejakou zmenou, ale momentalne to bude asi nemozne. ako ti ti ludia pomohli???

mila kuki pisem ti to z v lastnej skusenosti mam44 rokov prezila som tento stav a prva vec bola odxhod z. domu na 2 týzdne v hodine 12 tejmam 2 deti a manzela a moj stav bol taký ze mi bolo vsetko jedno a najradsej by som bola umretá.Pomohli mi z toho ludia, ktorí tiez tým presli a vedeli ako zacat.Ide o zachranu cloveka aked nemas dusu v poriadku zivot ti je nanic.Odpis

myslim, ze kuki to vystihol(a. Mne chybaju hlavne duchovne a dusevne zazitky. mam pocit, ze ma nikto nema rad, nemam priatela ani nejaku super kamaratku, len take bezne vztahy. Strasne by som chcela mat niekoho veelmi rada a starat sa napr. o manzela, mat dobrych priatelov a super ludi okolo seba, ale tyc, co mam su zavistlivi a sebecky, kazdy ma svoje problemy a kazdy sa len vykecava a chce aby som ho pocuvala, ale mna nepocuva nikto. Skola mi ide sice super. ale vobec ma nebavi. Je to fakt o tych vztahoch!!! Ale co mam robit???? Viete mi niekto poradit???????

lucia k,
hm... ano je mozne, ze su medzi tymi ludmi co trpia depresiami aj ludia co maju v podstate problem so svojou internou chemiou. I napriek tomu by som dal najprv sancu rieseniu bez liekov (samozrejme len ked to nie je uz velmi zle). Dnesna doba je "skazena" klamanim podstaty. Napr.: Mate problem so zaludkom... papajte jogurty s bifidusom. Boli Vas hlava... supnite si nejaky "antibolehlav". Mate depku... supnite si "serotin".
.
Nemam nic proti liekom. Ale su u mna az ta posledna volba. Potom co som skusil vsetko ostatne.

Damaxy,
rada je to dobra, ale predpokladam, ze si este mlady bez zavaskov(rodina). Ak mas totiz take zavazky, tak pokial nie si egoista, tak sa nemozes len tak zobrat a vypadnut, aj ked mas depky.??! Samozrejme, ze pre danu chvilu by to bolo fajn... ale tie nasledky by boli ako bumerang. :)

Anita,
to ze tvrdis, ze nemas nic, je zle len preto ze to spolocnost tak vykresluje. V skutocnosti je to v podstate jedno. Ak si natom neni tak zle ze nemas co jest a kde sklonit hlavu(uplne kdekolvek), tak si myslim, ze mozes byt tiez stastna.
.
V podstate je stastie vobec, ze sme. Vsetko ostatne je len BONUS. :) Ja pokladam za jedno z najvacsich stasti byt spokojny s tym co mam(nam osud nadelil). Bojovat sa samozrejme oplati, ale s takou mierou odhodlania, aby nam to neporusilo spokojnost(aspon nie dlhodobo).

Tak a ja ze som sama tieto depky som preživala dlhe roky.Napriek tomu že mame všetko materialne chybaju nam veci duchovne vnutorna spokojnosť žiť tu a teraz przit prave tento okamzik ako sa najlepši da ,pocit že robime veci prospešne a sme užitocny,vsetko sa da len sa musiš rozhodnuť a v tichu poprosiť aby si stretla niekoho kto Ti pomôže z tohoto stavu von.Ja som zacala cviciť jogu a to ma vytrhlo zo vsetkych depiek zacala som si vaziť samu seba a nasla si novych priatelov,ktori mi pomahaju,zacni citat knizky ako Moc našho podvedomia,a rob si male radosti,take čo potešia tvoju dušiku,chod na vychadzku do prirody,zacni malovať,alebo mne velmi pomohlo že som si zacala pisať dennik co sa mi vlastne v tomto živote nepači ,ked mam akože všetko auvidiš že ked to daš na papier ulavi sa Ti a neskôr ked si to prečitaš prideš aj na to čo Ta depta.vela šťastia.