Depky, kedy prestanete?!

damaxy,viem si to predstaviť.Ľudia sa veľmi ľahko naučia využívať až zneužívať iných. Stačí ak párkrát ukážeš ochotu,podáš prst...a potom,keď to zrazu nechceš robiť tak ostaneš najhoršia.Všetci sa čudujú a urazia sa, že si už neplníš všetky svoje "povinnosti". Damaxy,vidíš, aspoň si nebola sama. Za pomoci manžela si išla za lekárom.Musí byť úžasné mať pri sebe človeka,ktorému na tebe záleží. Mám tu jednu kamarátku,ktorá by určite urobila pre mňa veľa,ale je to iné.Je citovo dosť uzavretá,nevie vyjadrovať pocity,nikdy by ma neobjala ani keď sa lúčime na dlhší čas. Možno podobná ako ja,ale to neznamená,že mi to vyhovuje. Potrebujem niekoho bližšieho,aspoň jedno jedinké objatie či pohladenie,pochopenie, uznanie mojich pocitov,jedno vyjadrenie uznania...och, som trapná a naivná,viem.
Vidíš, ja som práve tam,kde si bola ty, keď ta nič nebavilo.Všetko sa mi zdá zbytočné, malicherné, zavádzajúce,zbytočné...a ja si pripadám taká istá.Zbytočná,taká navyše,ktorá každý večer preplače. Ja to riešim aspoň trochu pozeraním TV.Tak sa odpútam od svojich hnusných myšlienok a unavím sa tak,že rýchlejšie zaspím a večer sa mi nezdá tak nekonečne dlhý.A depresívny.Ale cítim,že sa moja skľúčenosť začína prejavovať aj inak. Často ma bolieva žalúdok, niekedy mi neuveriteľne rýchlo začína búšiť srdce a nemôžem sa nadýchnuť. Príznaky tetánie,tŕpnutie rúk a sánky. Niekedy mi naraz príde tak zle,že mám pocit,že odpadnem. Určite je to psychika,dúfam,že leto mi pomôže a bude trochu lepšie.
Damaxy,psychológ ti vypracoval plán ako na sebe pracovať? On ti ukázal,že existuje aj iná "stolička" a povedal ako si na ňu presadnúť? Čím začať, čo robiť? Lebo toto viem,že iný pohľad na veci mi môže pomôcť,(aj keď moju samotu nevyrieši,tak neviem :() ale neviem ako ho dosiahnuť.
Dlhšie rozmýšľam o tej pravde, čo si napísala: zmena je život. Kamarátka mi radí,aby som konečne odišla z domu.Aby som si nemyslela,že bez mojej psychickej podpory rodičia nezvládnu stresy,ktoré sa v dnešnej dobe akosi hromadia. (zdá sa to protirečivé,ale naozaj fungujem ako sebavedomá a vyrovnaná) stále sa mi zdá,že všetko budú zvládať ťažšie a bude ma trápiť,že im nepomáham ak tu nebudem. Ale asi musím odísť. Samozrejme,že ani tak nenájdem žiadneho muža,priateľa,už tomu neverím,ale možno sa na čas sústredím na niečo iné ako na moje trápenie.
Ďakujem za tvoj príbeh. A som rada,že si ho zvládla,lebo takto môžeš poradiť iným.

Anita, pozri si tu www.jasikovekysuce.sk a zvaz.
Damaxy, si uzasna bojovnicka a je dobre, ze si v tomto fore. Pekny vecer Vam obom, dievcata :o)

Anita,ja som si vždy myslela,že ked sa povie treba urobit to ,či ono,že to musím urobit ja.Myslím,že počase si ludia na to zvykli.Lenže potom prišla rodina apráce bolo viac a chcela som aj svoje koníčky,bolo treba robit rýchlejšie a samozrejme si zvykli,že si to všetko stihnem sama.Najprv to bola pochvala a neskor,kedže toho bolo stále viac otázky prečo si to neurobila,čo si robila celý den,prečo si nezašla k vašim a našim atd..Manžel začal podnikat,čiže jeho som nevidela až po večeroch.Bolo navarené upratané,nakúpené atd.Mala som radost ako to všetko ide.Slo to patnást rokov.Potom som zistila,že to zašlo daleko a nemá to nič spoločné s tým ako by to malo fungovat. Začali so mnou manipulovat.Niečo vo mne sa začalo búrit.Okolie sa začalo čudovat.Naberalo to nezdravé obrátky,hlavne preto,že som začala pestovat podobné nezmysly v hlave ako ty plus obvinovat okolie za všetko.Nenávist a negatívne mne nie je vlastné,zabili ma vlastnézbrane.Panická porucha,záchvaty a stavy na pokraji živoa začalo sa to spájat s depresiou.Kedže som bola naučená zvládat vela existenčných situácií,akosi pri štipke zdravého rozumu za pomoci manžela som išla za lekárom psychiatrom.V tom čase som nemohla spávat a moja strava bolo pol rožka a čaj.Hovorila som si aspon tekutiny.Nič ma nebavilo ani tv ani rádio,brr hrozný stav,hrozné pocity a myšlienky.Potom ma priatelia boli vziat k nim a po dvoch týždnoch zmeny som sa vrátila domov.To mne pomohlo a každému to radím,zmena je život,to je známy výrok.A potom som začala na sebe pracovat.Papkala som asentru,kým som sa nevyliečila.Cítala som knihy o správaní sa v určitých situáciách a hlavne,ked sa nechce iným a ani mne prečo by som mala íst ja?Prečo sa kvoli tomu trápit.Normálne z predchádzaajúcej stoličky som si presadla vedla a neverila by si odtial tie veci vyzerajú inak.To je moj recept.Nesediet,nebedákat,ale bojovat.Ako píše básnik-Zápasit treba,neujst nikdy z boja nebát sa rán,že snád sa nezahoja,nepatrit nikdy medzi neveriacich a milovat...Na to sú dobré básne.Vždy si niečo odrecitujem a nerozplače ma to.Preto všetko čo som ti napísala,začni sa uzdravovat.Píš si básničky,rozprávky,športuj,plávaj,užívaj všetko čo nám život ponúka.

alterntíva,som prekvapená, že sa to páčilo,ale hlboko v srdci ma to určite teší.Naozaj. Len škoda,že ten úrivok,čo si si už prečítala mám napísaný rukou :(
Ten druhý - rozprávku - tú som písala ńa pisacom stroji, neskôr trošku na PC,ale keďže mám veľký problém so suchými očami,tak som to vzdala. Kvôli tvojmu názoru,Alternatíva, by som tú hŕbu papierov niekde zoskenovala, upravila v text.editore, zozipovala a poslala ti. Možno sa mi to nejako podarí, pretože z toho úrivku z rozprávky sa toho veľa nedozvieš.

nina 55,ak možno len za nechtík niekomu pomôže to, čo píšem,tak som rada. Verím tomu, že nás je viac tak poznačených.A osobne si myslím, že najväčší podiel na tom majú rodičia.Je tu otvorených viac tém s podobnými problémami.Keby sa to dalo,tak sa premiestnim v čase a nájdem sama seba ako malé dievčatko a veľmi by som seba malú pohladila,pochválila aj za maličkosť. A keď idem po meste a všímam si ako niektorí rodičia zaobchádzajú so svojimi deťmi,už vidím ich problémy v dospelosti.Niektorí zakomplexovaní, íní buriči a rebelovia. Napr.stačí sa začítať do problému Keneta. Poznačil ho otec a to dosť.
Si šikovná,ninka, keď tak aktívne pracuješ proti svojim negatívnym pocitom. Ja by som mala tiež, ale samej sa mi nechce. :(

Damaxy a čo spôsobilo to že si sa dopracovala až k liekom? Prežívala si ťažké obdobie? Vzťahy? Ako si prišla na to,že už potrebuješ lieky? Myslím, že človek sám nedospeje k tomu aby zhodnotil svoj stav: aha,som na tom nejako psychicky zle. Mal by som ísť k psychológovi. Aspoň ja si myslím, že ho tam nakopnú blízki, priatelia ktorým sa posťažuje.
Čím si si podvihla sebavedomie? Čo pomohlo,aby si zistila čím si sebavedomie zdvihnúť? Zakomplexovaný človek zrejme sám nepríde na to,čo mu pomôže.

Anita,
precitala som si Tvoj prvy uryvok /asi z poviedky/ v tejto teme. Vytlacila som si text, lebo v PC to nie je ono. Kolko si mala rokov, ked si tu poviedku /...Boris zabuchol dvere.../ napisala? Mohla by som si ju precitat celu? No tu, v teme to nie je mozne, ale ked si kliknes na moj nick, mala by sa Ti otvorit moja mailova adresa. A nejako to sformatuj do maleho balicka a sup ku mne :o) Podla mna mas nesporne talent. Ale my tu nie sme odbornici ;o). Mne sa to paci ako citatelke. Pozri si www.jasikovekysuce.sk a zvaz poslat nieco z Tvojich poviedok, noviel, mozno rozpravok do sutaze. Ved to nevadi, ked nevyhras, to nie je sutaz o vyhrach. Posunies sa dalej, poducis sa. Opras stare prace, mozes prepracovat ako ich citis dnes, napis nieco nove. Mozno by si mohla zacat pracovat na rozsireni svojich poznatkov z teorie stylistiky, gramatiky a co ja viem co este k pisaniu patri- dostat sa co najskor na profesionalnu uroven. pestuj si toto hobby, fakt Ti to ide. Vecer v posteli si precitam uryvok z rozpravky :o)

Je zaujímavé čitať tvoje prspevky anita.Koľko ľudí sa v nich vidí, vieš vôbec ako s nimi pomáhaš druhým a nie len ty aj ty ktorý reaguju, človek ma zrazu pocit, že vôbec nie je sam so svojimi problemami.Všetci mi vraveli, nemysli na svoje problémy myslíš, že ostatní to maju ľahké?Zamestnaj sa niečim aj ja som si pisala, dala som to na papier, ktorý mi nehovoril, ako to mam riešiť,ako čo robim a čo mam ešte robiť.Naš problem je vždy najväčší problem a v tej chvili ťa ani tak netrápi niekto druhí, neskor ma to zaujme a časom to pride.Pochopíš, že život nie je len čierny.Vždy sa najde prečo usmievať.Niekedy ked sama sedim doma a je mi totálne do revu a mam pocit, že nikomu na mne nezáleží,utečem z domu do telocvične alebo len tak von na bicykli, je mi hned lepšie ale večer mi je ešte horšie.Mám vdaka bohu dobre kamaratky a to je veľká pomoc.Bud smutná , poplač si ale potom so sebou zatras a nedovoľ aby ťa to trápilo dlho.Su z toho len zdravotné problemy a viem o čo hovorím,a nič a nikto by nám nemal stáť za take trapenie bolesti!!

zmenit myslenie nejde gombíkom.Len nenechaj aby ta tie tvoje pestované nálady udusili.Moja osobná skúsenost-napíšem.Opakovala som si,čo prežívam,aké je to hrozné ako určité veci neznášam,všetko bolo zlé,všetci bojovali proti mne,tie krivdy tá nespravodlivost a pestujem a pestujem a potom to prišlo.Moje ja to nevydržalo.2 roky som krok za krokom postupovala,lieky mi pomáhali ale prebudovala som všetko v sebe.Nezmenili sa moje názory,ale našla som iný pohlad na život.Problémy sú,ale pozerám sa na ne z inej strany.Bolo to tažké.Chcela som aby ostatní boli iní.To nešlo tak som iná ja.Podvihla som si sebavedomie,zistila svoju hodnotu.Anita musíš to začat aj ty.Postoje ktoré zastávaš sú zlé,lebo ta nevyvádzajú z problémov,hladaj iné.Lahko sa to píše.Napíšem ti ešte jednu moju modlitbu,ktorú som používala a používam Bože, daj mi silu,aby som mohla zmenit veci,ktoré zmenit viem,daj mi trpezlivost,aby som sa dokázala zmierit s vecami,ktoré zmenit neviem a daj mi zdravý rozum,aby som to vedela rozoznat.

alternatíva
dakujem.Všetko, čo píšeš je pravda,viem to a sama by som to povedala osobe,ktorá by bola na mojom mieste.
Ale na seba si tieto pozitívne pravdy uplatniť neviem.Nedokážem,už si vôbec neverím, že som ako každá iná a môžem byť aj ja šťastná.
Viem,láska môže mať veľa podôb, nesústredila som sa iba na túto a iné ma nezaujímajú, ale práve táto mi veľmi chýba.
Si dobrá psychologička, presne tak,aj IQ testy mi vyšli nadpriemerné, osobnostné veľmi dobré, empatia vysoká, ale ešte väčšia skľúčenosť.Tak všetko ostatné je mi na nič, keď tá skľúčenosť robí zo mňa človeka, ktorý žiadne plusy svojej osobnosti nedokáže pozitívne využiť.
asertivita -tam mám medzery. Keby mi niekto vynadal na ulici,stiahnem sa presvedčená, že som určite urobila niečo neodpustiteľné a zaslúžila som si aby ma takto zrušil.To ma naučili v detstve.
Alternatíva,nezdáš sa mi pritvrdá.Naopak,tak správne otvorená, pripravená pomôcť.
Je pravda,človek nemusí byť sám a pritom môže byť osamelý.Aj v manželstve.Ale keby to tak každý bral, tak sú všetci slobodní. Ja chcem nájsť v prvom rade dobrého priateľa nie princa. Však už aj smerujem k ďalšiemu extrému a začínam si pestovať postoj,že radšej budem všetkými mužmi opovrhovať a tak aspoň neublížim sama sebe. (A predsa ublížim) Vek som napísala nižšie. Je to relatívne či veľa alebo málo. Typujú mi aj o 10 menej ale aký to má význam?
Ďakujem za povzbudenie, tá minulosť ma prenasleduje,lebo som si vytvorila teóriu,že z toho, aká bola minulosť, môžem vidieť,aká bude budúcnosť. Ale ja sa nedokážem sama oslobodiť od môjho pohľadu na seba,lebo to mám v hlave. Je to,ako keby som si musela požičať oči iných ľudí,nasadiť si ich a potom sa pozrieť na seba a povedať si "och,ja nerozumná..." A aj keď veľa vecí vidím,neviem prečo o nich nedokážem presvedčiť sama seba. Hovorím si, keby to iný uplatnili, určite by im to pomohlo,ale mne nepomôže nič.
Dobre, zmentiť myslenie,ale to nejde ako prepnúť gombík.