Depky, kedy prestanete?!

Anitka, tak moja pred chvilou odoslana odpoved je dokazom, ze tu Ti nikto nechce vypisovat stylom "pre chuderku malu, nestastnu". Kazdy hlada tu nitku, ktora Ti pomoze upliest lano plnohodnotneho zivota. Ale to pletenie lana je len na Tebe. Vsetci tu vieme, ze aj plac lieci, len nie pridlho. Hore hlavu, moja, toto zvladnes pri Tvojich dannostiach a schopnostiach. Zatial pa

=Alternativa, pre urychlenie som sa nezaregistrovala.

Anitka, budem reagovat len rychlo, precitam si to este raz neskor a v klude. V Tvojom rozhovore je zopar nepresnosti, podme na ne:
1. slaboch - to co je za slovo na oznacenie jednej mudrej, inteligentnej zeny, ktora stoji pevne na svojich nohach. A taka si, to mi ver, hoci nemam papiere na psychologiu :D. Sice je pravda, ze za kazdu cenu chce popriet svoje kvality a hodnoty, ale to zmeni, vsak? :D No, mozno sem-tam zakopne, ale to my vsetci. A v com sa prejavuje to podla Teba "slabostvo"? V momentalnom Tvojom postoji k tymno dnom a tyzdnom? To veru nie je s definiciou slabocha take jednoduche, aj to mi ver. Tvoj subjektivny pocit neznamena definiciu :D. Skus vymazat toto slovo z Tvojej hlavy, lebo k Tebe urcite nepatri.
2. Vo vztahoch som nikomu nebola dost dobra - preco si to myslis? Lebo skoncili? Ale zivot je o stretnutiach a aj rozluckach. Skus sa na to pozriet tak, ze ti muzi neboli pre Teba dost dobri a nie Ty pre nich. Lebo to tak bolo a oni to vedeli. Neznasas povrchnost, mozno "zienku domacu" celkom nezavrhnes, ale byt len nou - to nemusis, co svedci o Tvojej inteligencii a poznani hodnot.
3. Som a budem sama - a to preco? Zijes vo vzduchoprazdne? Napr. manzelstvo alebo vztah predsa neznici samotu. Je vela vztahov, kde su ludia velmi osamoteni a vela ludi navonok bez vztahu a ziju plnohodnotne, rozdavaju radost okolo a necitia sa sami. S tymto treba nieco urobit, lebo ak budes systematicky o tomto presviedcat svoje podvedomie, tak sa raz paradne zablokujes voci inym ludom /a nielen muzom/ a to nebude blok ludi voci Tebe, to si ustraz. OK, ak mas pocit, ze nikoho nemas, tak daj sancu, aby ini mali Teba.K tym horam : chod aj s mladymi, ma to viacero vyhod - budes z nich nasavat bezstarostny optimizmus a turtistiku ber ako Tvoju lasku k horam a nie hladanie lasky.
4. Zivot bez lasky - mozno si to v rodine tak citila. Laska ma vela podob, nielen partnerstvo. Ale teraz si uz dospela a skus tu lasku rozdavat Ty napr. vludnym slovom, usmevom, pohladkanim, ak to k tomu cloveku tak citis. To uvidis, ako sa laskychtivi obcania zacnu lepit na Teba ako musky na lep...Ved je to normalne. Precitaj si nejaku knizku o asertivite, empatie mas na rozdavanie, len Ti treba posilnit Tvoje zdrave sebavedomie.
5. Moja poznamka vyplyvajuca z toho, ako Ta poznam z tejto temy : Zacni sa rychlo ucit neriesit, co vyriesit nie je v Tvojich silach, neryp sa v minulosti a tym si nepestuj samolutost. Nemas k tomu ani najmensi dovod. Zamestnaj svoju mysel inym, nedovol jej unikat tymto znicujucim smerom. Je to tvrdy autotrening, ale jednoznacne uspesny a efekt bude uzasny.
Mozno pri tomto citani Ti vyhrknu slzicky, mozno sa Ti zdam pritvrda. Ver, veeelmi dobre Ti rozumiem a prave preto som Ti chcela povedat veci otvorene, ako ich vnimam z "neutralnej" pody. Anitka, ak to nevezmes priosobne, mozes mi napisat, kolko mas rokov?

32 a poézia mi nepomôže.Len ma rozplače.

veď nie som jediná zakomplexovaná, možno vážnejšia,bojazlivejšia a plachejšia.Veď nie všetci takí ľudia sú sami,pre iných nezaujímaví.Tak prečo ja musím ostať sama?
aj povzbudivé odpovede sa mi zdajú ako ti typu: povedzme jej niečo pekné, chuderke.Nech si aspoň myslí,že má nádej.

Anita kolko máš rokov?Ja v takých smutných chvílach si čítam básničky.Snád trocha lásky by ma premenilo... Chod trochu posnívat s poéziou.

alternatíva
dakujem.Skoda, že sa nezachovali tvoje básne,ale možno kamarátka´niečo nájde.
Možno je to tak, som slaboch keď sa nechávam dobrovoľne zabíjať necitlivým životom.Áno, som,hoci mi veľa ľudí hovorí, že som silná,vyrovnaná a budím rešpekt. V reály tak pôsobím,nik nepozná to,čo som tu napísala. Ale je to tak, som slaboch.
Vieš,alternatíva, vždy som bola introvert,melancholička taká samotárskejšia. Potom sa to menilo k lepšiemu,naučila som sa byť rada aj v spoločnosti viacerých ľudí,aktívne som nadväzovala kamaráctva,doma sa na mňa spoliehali vo všetkom,tak som vybavovala čo som vedela.
A potom prišiel zlom. Ani neviem ako, ale bolo to po pár nevydarených vzťahoch.V prvom som mala pocit,že ma chce ako slúžku,ktorá by mala vedieť od štrikovania po viazanie makrame alebo aj točiť na kruhu aby v dome bolo z čoho jesť.Možno aj tie poháre by som si mala vyfúkať sama (???) Ďalší vzťah bol o tom,že som pre neho bola iba pekná hračka, s ktorou sa pochválil komu sa dalo,popromenádoval po meste a potom vymenil za druhú. A ďalší ma klamal,nechcel ma stratiť,ale ani svoj závislácky život,tak mi stále klamal priamo do očí.
Vidíš, nikomu som nebola dobrá, hoci každý z nich mi hovoril aký som vzácny človek, aká výnimočná, silná...bla-bla-bla. Buď klamali,a vskutočnosti som naivka a chudera, alebo ak neklamali,tak prečo som im aj tak nebola dobrá?
To bol ten zlom. Zrazu som zistila,že som sama a skončili sa možnosti.Stále si to všímam viac a viac. Už som všetko premeškala.Už sa nič nedeje a všetky vzťahové možnosti sa týkajú mladších.
Jednoducho ma prenasleduje krutá realita a je o tom,že ostanem SAMA.
Ale ja nechcem byť!!! Ako malá som necítila lásku od rodičov,tak prečo to tak musí byť po celý môj život??? Veď život nie je o majetku,postavení...ale o tom,či máme radi a či má niekto rád nás! Osamelosť je zabijak. A mne nestačí mať len kamarátky,ktoré aj tak majú svoje rodiny,deti,partnerov.Nech som kdekoľvek,všetci majú niekoho po boku a ja som tam sama.Preto sa mi nechce chodiť na chaty,túry. Môžem ísť,ale s 18-23 ročnými? Veď tam si už nikoho nenájdem aj keď by som ako chcela.
Ja vlastne nemám ani o čo prísť. Nemám nič,tak načo žiť?
sorry,ak som negatívna. Viem,nikomu sa nebude chcieť baviť s takým človekom. Ale aspoň tu, na nete to dám zo seba von,hoci pre slzy už takmer nevidím čo píšem.

Ahoj Anita,
Tvoje prace som zatial necitala /urcite si ich precitam/, presla som si znovu Tvoje prispevky v teme, aby sme sa lepsie poznali :D. Najprv moja analyza, ani neviem, coho vlastne...idem sa s Tebou len porozpravat.
S tym pisanim pred rokmi mi pripominas mna. Ano, pisanie je sposobom vyjadrenia nasich myslienok, nalad, nazorov, ktore nevieme ale lepsie nechceme povedat nahlas. Bojime sa, ze ini nas nepochopia, ublizia nam svojim postojom, zrania nas. V pisani odkryvame svoje vnutro, nase sny nam blizkym sposobom. Napr. my dve sme mali stastie, ze sme tuto formu vyuzili, tak trochu sme to asi dostali "do vienka". A co dalej? Pises o unave /zo zivota?/ a nedostatku energie. Preco pocitujes unavu pred cinnostou, ktoru si milovala? Aj dnes pisanie o tom, co citis, bude len a len Tvoje. Mozno dnes vecer so smutnym koncom a zajtra rano ten smutny koniec zmenis na cosi neutralne. A o par tyzdnov zase zmena - citatel sa potesi, ze je vsetko OK. Od coho to zavisi? Len a len od nas.
Teraz trochu o mne: aj ja som v istej faze stopla pisanie basni. A predstav si, ze som si ani jednu neodlozila, co si dnes veeelmi vycitam. Mozno u kamosky by sa nasli, bola moj fanda :D. Presla som obdobim, ked som sa topila v bahne neistoty a psychickej lability, padala som unavou, bez energie, nikto ma nemal rad, vsetci boli lepsi. Dnes viem, ze je to len nas vnutorny problem, nie problem nasho okolia. A nahle, v jednom okamihu som si povedala DOST. Plati stare zname CO TA NEZABIJE, TO TA POSILNI. Kazdy ma na vyber...ale len slaboch sa necha dobrovolne zabijat tym krasnym zivotom plnym problemov ale hlavne malickych radosti. Tak co Anitka, budem pokracovat? Treba zabojovat, v Tvojom pripade aj pomocou pisaneho slova. Tvoje formulacie v teme su sice velmi smutne, ale krasne, vyjadruju Teba.

Anita,tak sa neboj a pošli niečo do redakcií.Neboj,vydrž,aj keby ti to spočiatku neuverejnili,ale vydrž.Každý z nás má na niečo talent a závisí iba od nás,či ho necháme zakrpatieť,alebo rozvinieme ho.A nezabudni,nikdy neôžeš robiť všetko tak,aby boli vždy a všetci spokojní.Krirtici sa vždy nájdu,aj keby si im fúkala práškový cukor do ... aj tak budú hľadať chyby.Žartujem.Musím ísť,mám povinnosti.Drž sa a píš.

karola,dakujem. Ja ale práve to neviem,či je to dobré.Niekedy si hovorím,že mne sato môže páčiť, ale druhí by si povedali : "aké trapné, nezáživné, nudné či nezaujímané. Neviem, či dokážem upútať tým, aké slová používam, či dokážem vystupňovať čitateľa k očakávaniu niečoho, čo sa má stať. Naozaj si jednoducho neverím.
Keď som chodila do školy,dala som niečo prečítať profesorke SJ a tá ma povzbudila, aby som začala písať do novín nejaké reportáže...ale práve to ma nebavilo. Písať o tom, čo sa stalo, opisovať realitu. Z toho som mala väčší strach, že to nebude dobré.Ke´d si príbeh vymyslím, aspoň ma nikto nemôže kritizovať za to, že to nebolo tak.
Zažila som v živote málo pochvaly ale moc,moc kritiky (od rodiny) asi práve preto si neverím a potrebujem,aby ma nikto stále uisťoval o tom,že nie som nanič,ani to, čo vytvorím že nie je zlé.
Moooooooc ďakujem ešte raz.
Začínate ma pozitívne motivovať,čo som nečakala,že sa stane :)

Anita,ja síce nemám príliš rada rozprávky,už som z nich dosť dávno vyrástla a manželove ma rozčuľujú,ale myslím si,ža by si určite mala pokračovať v písaní.Si dobrá!
Zaujímavé,že práve tí,ktorí majú niečo v hlave a sú múdri,majú zbytočné komplexy a depky,mindráky.
Tajomstvo úspechu je v tom ,že ak niečo vieš robiť dobre,tak to rob stále.Úspech sa dostaví zaručene...skôr či neskôr.