Depky, kedy prestanete?!

Anita, bol som tam, ale len 3x zatial. Viac menej som rozprával len ja. Poradila mi, aby som si začal písať denník. V niektorých veciach mi trošku poradila. Podporila ma v tom, čo chcem. Ale zatial sa len snaží dostať sa do môjho myslenia. Nerobí so mnou žiadnu špeciálnu terapiu. Inak všimol som si, že ste sa tu rozprávali o tom denníku. Ja osobne som si ho začal písať. A práve, keď mi je najhoršie, tak tam píšem. Zdá sa mi, že to pomáha prežiť tie stavy totálnej bezmocnosti a úzkosti. Určite je to lepšie ako nerobiť vôbec nič, len ležať na posteli. Ja zatial viem len o kladných názoroch na denník. Malo by to pomôcť pochopiť vlastné zmýšlanie a vidieť svoje nelogické zmýšľanie. Alebo ničo v takom zmysle. Neviem, či som sa správne vyjadril.

Anita, prečítal som si. Napriek tomu skús trošku pouvazovať a ešte raz napísať dôvody, prečo by si nemala nikoho nájsť. Skús tak logicky, ak sa ti to dá. Možno sa sama budeš čudovať, na čo prídeš.

pepe,
dík za pochvalu. Tak o tom tu píšem, a aj som ju rýchlo dostala :))
chápem samú seba? snáď áno, ale pomôcť si nemám silu, hoci chcem, a začínam na tom pracovať. Neviem, či správnou cestou som sa na to dala, ale...u psychológa som nebola.
Ty si bol. Čo nové ti povedal? Zapôsobilo niečo na teba? Ukázal ti tvoje problémy v iných "farbách"? Ich dôvod? Riešenie? Niečo, na čo by si neprišiel sám, ale on ti otvoril oči? Čo to bolo?

ja--
úžasné. A toto pozitívum si dokázala napísať keď ti bolo najhoršie?
Tak to obdivujem!!!
Ja by som tam napísala všetko najhoršie ;) naozaj.
Určite sa ti to splní, pretože si to napísala a počítaš s tým. To znamená, že pozeráš do budúcna s optimizmom. Je to jedno s akým veľkým či malým, ale s optimizmom a vierou v lepšie. A pozitívny postoj vytvára pozitívne situácie a tie potom pozitívne výsledky.
:))
Tak nech sa ti v tom stále darí.

ja--
lebo vo veľkých mastách, hoci je človek obklopený obrovským množstvom ľudí, sa vačšinou cíti viac osamotený. Pretože "duch" veľkomiest, ich rýchle životné tempo a povaha ľudí v nich jednoducho dáva človeku najavo, že si musí vystačiť sám na svoje pocity a problémy. Väčšia anonimita, uzavretosť, ja neviem...mám z nich taký stiesnený pocit.
ja--bolo by dobré nájsť si nejakú blízku kamarátku. Ak bývaš v podnájme, nie je možné zavolať si spolubývajúcu? Takú "príbuznú dušu"? "Počujúce ucho" a "ruky pre pohladenie"? Ktorá by mala tak rada prírodu ako ty, a často by ste si spolu niekam vyrazili.
.
pepe,
ak si prečítaš moje príspevky od prvého, tak uvidíš, prečo to tak beriem. Možno oprávnene, možno nie, ale to si myslím.

Keď som bola zúfala, tak som si na prvú stranu denníka napísala toto:
"Všetko zlé raz pomynie,
aj nad mrakmi ráz výjde slnko,
stará rana zahojí sa,
úsmev na perách sa objaví,
slzy v očiach premenia sa na jasot a ligot,
každá krivda na vrch výjde,
utrpenie ráz sa skončí,
aj to malé utrápené káčatko,
ráz sa stane princeznou..."
Dúfam, že sa mi to splní...

Anita, v žiadnom prípade som nechcel naznačiť, že vybočuješ z témy. Práve naopak. Mne sa to páči, že povieš to, čo máš na srdci. Je to super. Dá sa s Tebou skvele rozprávať. A zdá sa mi, že chápeš samu seba a to je krásne. A ako to myslíš, že vzťah alebo láska je pre Teba luxus?

pepe, tým som neodbočila od témy, len som chcela povedať, že ani vžťah nie je luxus. Však aj ty túžiš po manželke.Pre mňa už luxus je,ale normálne by nemal byť. Takže nie je. Súhlasíš?
Často vybočujem od témy, pepe? Tak veľké mínus pre mňa. Mám sa čo učiť. Túto chybu som si až tak nevšímala. Ďakujem za upozornenie.
Aj ty máš veľký dar - hodnotiť veci a vidieť súvislosti.

Tak to si zas dobre povedala. Podľa mňa je hlúposť, aby niekto povedal, že keď nemáš lásku, kúp si psa. Ja mám psov veľmi rád, ale nikdy Ti nenahradí lásku iného človeka. Môžeš mať kopec kamarátov, ale nikdy Ti nenahradia to, že Ťa niekto miluje. Aspoň mne sa to tak zdá, ale môže to byť rôzne. A možno len nemám naozajstného kamaráta, len množstvo "známych". A predstav si, že keď si v tom domčeku môžeš vyjsť do záhrady a byť v prírode. Ľahnúť si do trávy. Je to skvelý pocit.

damaxy, aj ja rada počúvam názory iných. Aj na túto info.som chcela vypočuť tvoj názor. Mám staré denníky, ale bola by si prekvapená, koľko negatívov je tam. Najhoršie je, že som mala potrebu do nich napísať práve vtedy, keď som bola na dne. Ani ich nečítam. Samý plač a bolesť. A ani ich už dlho nepíšem. Iba tie príbehy. Ak by som začala, tak ten rozprávkový. Určite práve ten. Je pozitívny a niekedy sa aj nasmejem, keď ho vymýšľam. Keby som mala toľko času a prepísala ho, tak by som ti ho poslala. Rozprávkový by mal byť veselý a milý. Rada by som vedieť, či tak pôsobí na ľudí.
Nuž, ale to je zatiaľ nemožné. Asi popýtam nejakú kamarátku nech si to prečíta. Len koho tým otravovať??
:)))