Depky, kedy prestanete?!

Príspevok v téme: Depky, kedy prestanete?!
kristi1

Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk

pete

No pokúsim sa to povedať inak. Ten denník sa pokúšam vnímať ako svoje zrkadlo. Zrkadlo duše, citov. Ak sa pozrieš do skutočného zrkadla a vidíš, že si napríklad viac pri sebe a nie si s tým spokojná, máš možnosť to zmeniť, môžeš sa pokúsiť s tým niečo spraviť. Nejako tak možno treba vnímať aj ten denník. Poprosím Ťa, neber to tak, že Tvoje city sú zlé, že máš meniť tie. A premeniť sa na kameň. Tých je dosť. Si výnimočná práve tým, že si to Ty a že si taká.
Čítal som niekde: ...si ako mustang. Mustang na pretekoch nikdy nebeží závod s ostatnými. Vždy beží svoj vlastný závod...
Veľmi sa mi to páčilo.

damaxy

anitka my rady rozdávame rady,aked príde cas spomenieš si a použiješ mne to trvalo doteraz,takže bud múdrejšia ako ja nech sú skúsenosti druhých pre teba aspon inšpiráciou a ked más v hlave volno tak sa nad nimi zamysli.Som rada,že to prijímaš,a vidíš za tým dobré umysly.Tak sa maj pekne a ....

anita

podobne, damaxy.
myslela som, že už tu nie si. Ani som nikde inde nevidela tvoje príspevky. Ďakujem za tvoje povzbudenia, všetko od teba beriem Ok. Len možno ja som moc neposlušná. Viem, ale bude mi to trvať dlho zmeniť postoje. Keby som hneď napísala: hňeď robím všetko čo radíte, tak by som klamala. Ani sa to nedá, ak človek je naozaj tam dole. A aj si zozačiatku myslí, že to nikdy nedokáže.
Dobrú noc a peknú, pokojnú nedeľu.

pete

Anita: Nebudem to teda riešiť. Ale nedá sa mi opýtať: prečo si si sama na vine? Spravila si niečo zlé? Ublížila si nejako svojím chlapcom?
Môžeš si uvedomiť, že vo vzťahu sú vždy dvaja. Nikdy nie jeden človek. A ak vzťah skončí, tak to nikdy nie je vinou jedného, ale vždy na tom majú zásluhu obaja. Ak Ťa niekto opustí alebo Ty si prestaneš s niekým rozumieť, tak to neznamená, že nie si hodna lásky alebo, že nestojíš za to, aby bol s Tebou niekto šťastný. Znamená to len, že ste si prestali vyhovovať, čo ste na začiatku nemohli vedieť. Viem, nie je to ľahké pochopiť a uveriť. Ale poviem Ti, že si výnimočná žena. VYCHYLUJEŠ SA Z PRIEMERU A TO JE TVOJA VÝHODA, NIE PROBLÉM! Inak som ozaj muž :)

anita

ten denník, pomáha ti vidieť nelogickosť tvojho zmýšľania? Lebo mne zvyčajne pripomenie všetky moje negatíva a dôvody, prečo som naj-horšia,-nešťastnejšia,-osamelejšia,-nudnejšia, -zbytočnejšia...jednoducho všetko zlé, čo som si tam napísala, to si zreme myslím stále, tak na tom nevidím nič nelogické či nerozumné.
Prečítam a súhlasím. A keď znovu prečítam, tak znovu súhlasím.

anita

tak logicky?
logika mi hovorí: "pouč sa z minulosti. To, čo si prežívala doteraz, to, ako skončili tvoje "vzťahy" to je jasná odpoveď že...že budeš sama lebo zrejme nie si vhodná na to, aby ťa niekto mal mať za čo rád. A si si sama navine! Lebo ten postoj si nosíš so sebou od detstva. To ti kedysi dávali najavo rodičia a to si teraz sama hovoríš sebe."
Jednoducho, pepe, keď to budem skúmať, tak nič nevyriešim. Možno ani neexistuje logické oddôvodnenie, ale neexistuje ani dôvod, aby som si myslela niečo iné.
Vieš, ja sa nebudem nikdy čudovať z toho na čo prídem,lebo prídem vždy na to isté. A nechcem si pripomínať, čo to je.
Aj tak, si milý, že si ma chcel povzbudiť. Mať tak taký postoj ako ty! Ani sa mi nechce veriť, že si Ten a nie Tá :)
Vnímaš citlivo.