Depky, kedy prestanete?!

podľa mňa má šťastie milión podôb. Od krátkych pocitov, ktoré nás napĺňajú jednu kráťučkú chvíľku v živote ale zakrátko už na to, čo ten pocit vyvolalo zabudneme (tie majú význam iba vtedy keď ich prežívame) až po dôležité momenty,ktoré pozitívne ovplyvnia celý náš ďalší smer života. Ibaže, aj tie malé momentíky sú dôležité pre náš ďalší psychický, citový rozvoj. Čím je ich viac, tým, samozrejme, lepšie. A, ako sa ma snažia naučiť damaxy aj alternatíva, sami môžeme ovplyvniť, či tie momenty šťastia prežijeme, nájdeme, vidíme alebo nie. Či ich naplno vnímame a zaeráme svoj život na ne a nie na negatíva.

anitka stale v dobrom,vypusti na slobodu tú anitku v sebe,chvál ju ,ochranu maj ju rada.Otvor sa a stan sa takou aby ti bolo dobre.Pln si svoje túžby a to zlé vylievaj z hlavy aj zo srdca.Poznanie života využívaj pre svoje dobro a ochranu.Druhých nezmeníme iba ked oni to s našou alebo svojou chutou a pomocou chcú.Anitka mnohé veci som z toho prežila a pochopila.Lenže teraz viem že lepšie je poučit sa z chýb cudzích ako z vlastných.Ak budeš písat tvoje myslienky a pocity si uchováš a po pár rokoch alebo skôr zistíš ako si vnímala dianie okolo seba,o kolko si dospela a ako sa menia tvoje názory na život.Každá činnost,ktorú clovek robí ho niekam dovedie.Ktovie či aj to písanie nemá nejaký zmysel o ktorom ešte nikto z nás nevie?

Ano, pochádzam z velkého mesta, kde je kopec zlých ludí plný závisty. Prečo?

pete, čo je podľa teba?

Vidíš, ja som zase doma ale chcela by som preč. Predstav si, koľko takých ubolených duší sa tu potuluje po nete. Ani sa nemôžeme čudovať, že máme tak ťažký život, keď ho má v rôznych podobách ťažký takmer každý. Najhoršie je, ak je človek na svoj problém sám. Keď ho musí zakrývať, pretože si nemôže dovoliť rozplakať sa v práci pred kolegami a vyliať si srdce. Je tak rýchle tempo a doba "zamerania na seba", že málokto vypočuje alebo pochopí. A keď ti ešte dávajú pocítiť, že ťa ani nechcú pochopiť!
ja-- pochádzaš z veľkého mesta?

jasné, ja som išiel :), ale ešte neviem, že či to pomôže, už som tam bol pár krát, no kamarát mi hovoril, že jemu "cvokárka" pomohla, no ja to na ňom velmi nevidím. Akurát, že navonok je v poho, ale vo vnútri asi nie je šťastný. Ty si už rozmýšlala nad tým, že čo je šťastie?

Sama, a tak surfujem po nete...

ja-- a tam, kde teraz žiješ si sama? Máš okolo seba niekoho (z toho, čo som prečítala partnera asi nie) kamarátky alebo aspoň jednu chápajúcu?

Nie, lebo by som už bola dávno mrtva, musela som nedobrovolne odíst. Boli len dve možnosti - bud sa zabijem, alebo odídem. No tak som odišla, ale telefonujeme si a chodim ich navstevovat, lebo treba im pomahat, nakolko bracho na vsetko kašle a nič nerobí len sa celé dni fláka a píly nervy...

pete,zapoj sa. Čakáme na všetko pozitívne. Ja som nebola u psychológa. Ty si bol? Aké máš skúsenosti?