Depky, kedy prestanete?!

Dobrú noc.

Anita, aká si, keď si v spoločnosti? Cítiš sa tak, že si sama sebou?

anita,ďakujem. nemal som na mysli, že sa vychyluješ z priemeru svojím negatívnym myslením. Ale to, že máš nenormálny dar reči a obrovské srdce. A ako som už povedal, je skvelé, že dokážeš vyjadriť a opísať, to čo cítiš. V tom ťa obdivujem.
Asi viem o čom tu rozprávaš. Mám pocit, že to veľmi dobre chápem. Všetko.

to je pravda. V tomto zmysle sme všetci výnimoční a jedineční. Život každého je cenný lebo je jediný ktorý má.
Len niekedy ho nevieme správne, naplno prežiť. Šťastne prežiť. A tragickejšie je, ak si ho ničíme a znepríjemňujeme sami sebe. Lebo ho nevieme žiť inak. Ako nám ukázali, tak sme sa naučili a kým poriadne neotvoríme oči, tak nevidíme za prah svojho domu. A keď to urobíme, tak konečne vidíme kde sme, čo sme, ako žijeme a ako môžeme žiť keby sme chceli a naučili sa to. Všetci sme výnimoční a predsa si to nechceme uznať.
:)

damaxy, ano uz som o tom počul, že sa to má tak robiť. Podľa mňa však záleží na tom, ako si citovo zainteresovaná. Ak si, tak na veci nedokážeš mať zdravý, logický pohľad. Ak nie, tak sa to dá. Ty sa asi vieš odosobniť od problému. Viem, že sa to dá, ale mne sa to nedá pri všetkých. Pri veľa áno, ale niekedy nie. A vtedy je zle.

Nuž, viem, že sa tak hovorí, že na každom zle je... , ale sám tomu veľmi neverím. Áno, logicky to tak je. To máš pravdu. Ale ak sa na to nepozriem rozumom, ale dušou, tak v tom zlom nevidím nič dobré.

pete,
nehovorím nič,lebo nemôžem. A neviem čo povedať. Tak dobre, ale je mi to málo platné,keď budem mať len takéto skúsenosti. Keď to vždy dopadne rovnako a ja si nenájdem takého "primeraného". Aby sme si konečne vyhovovali.
Neviem teda, čo je na mne výnimočné-ja nič nevidím, ale ak by mi PRIEMER pomohol fungovať obyčajne a šťastnejšie, tak chcem byť ten priemer. Tým ti nechcem dať najavo, že si nevážim tvoje pekné hodnotenie, ale nie som naučená stotožňovať sa s takými príjemnými komplimentami.Potrebujem povzbudenie, uznanie ako aj ja-- a veľa iných, ale nedokážem ich prijať tak "za svoje" ako kritiku.
p.s. ja sa vychyľujem z priemeru ale svojím negatívnym myslením :)) ale to si si už všimol.
a...možno so mnou naozaj nik nebude šťastný. Je pravdepodobné, že sa na mňa nalepilo veľa z mojej rodiny, jednanie, tá kritika...a bola by som to prenášala chtiach-nechtiac aj na môjho partnera. Takto je toho ušetrený. No, keď sa na to budem dívať takto, tak môžem byť rada, že som sama a nikoho tak aspoň neraním :)
Je fajn, že si tu. Damaxy vidí, že si pre nás sťažujúcich sa prospešný. Ale je to naozaj fajn. Dievča, ktoré si nájdeš bude moc šťastné ak k nej budeš taký, aký si. A v domčeku, na tráve či na dovolenke, všade bude rado.
Tak na dnes dobrú noc.

pete a hladám nie štastie ale dobro.Na každom zle je aj kus dobra.

dokážem,lebo chcem vždy zlé nechat za sebou a nenosit v hlave,ja som raz na to už doplatila.Zistila som,že negatívne pocity,myslenie atd,netreba opatrovat,treba to vyhnat.Ciže rozoberiem si to po kúsku,hnevám sa zožieram,ale musím nájst cestu a povedat si preto sa mi to stalo,lebo ...a dobre že sa to stalo už si dám pozor a viem ako zareagujem a čo urobím.Velmi sa mi zlepšilo prostredie rodinné aj iné.Nie vdaka ostatným vdaka sebe.Len to musíš prežit akoby v tele každého zúcastneného.Dokonca niekedy aj viem ako asi čo dopadne,je to len psychologia a trocha logiky a hlavne všetko čo funguje u mna funguje aj u tých druhých.A dalsia vec na uvedomenie chybit môže každý aj ja .

Naozaj to tak dokážeš? Ako hľadáš ten kúsok šťastia?

ja sa mám už len dobre a aj ked je zle stale tam niekde musí byt kúsok dobra a vždy ho aj nájdem.No nie je to hned niekedy aj pár dní,ale dôležité je ho hladat v každej situácii.