Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
pete
via, ak sa môžem spýtať, z čoho máš strach? Ja nemám pocit, že by som mal strach z nereálnych vecí. Ja sa skôr bojím reality, lebo realita vôbec nie je sranda. Život je tvrdý a ja neviem buť dosť tvrdý, aby som v ňom žil. Mám sa teraz obrniť a byť zlý? Ale potom nebudem celkom šťastný, viem, že to nevydržím dĺho. K čomu to bude? Anita sa chcela tiež tak nejako obrniť, ale nenapísala ako jej to ide. Ja viem, že keby som to spravil ja, tak by som nebol úplne šťastný asi. Alebo som tak hlúpy, že verím až dokonca a myslím... ale už to nechám tak
damaxy
a ešte treba pochopit mnoho vecí a dat največší priestor dobru,radosti a kráse a pod..
damaxy
ja som mala takéto a podobné myšlienky od jednej výtvarníčky a kazdý den som si vybrala nejakú karticku s textom a rozmýšlala som nad tým.A táto kartička bola takou mojou prosbou a pomocníčkou na mojej ceste.
damaxy
Dobre.Bože ,daj mi silu,aby som mohla zmenit veci,ktoré zmenit viem.Daj mi trpezlivost,aby som sa dokázala zmierit s vecami,ktoré zmenit neviem.A daj mi zdravý rozum,aby som to vedela rozoznat.
pete
damaxy, pekne si to napísala. Budem nad tým uvažovať, keď budem mať čas. Môj problém som ja sám. čo potom s tým? Nevieš?
via
je to tak,ze nas mozno ani tak velmi netrapia skutocnosti,ale to ako o nich premyslame,niekedy az prilis negativne a to nas vhana este do väcsej depky,vela ludi trpi strachom z niecoho,co by sa mohlo stat,atd,pritom s tymto strachom zijeme,likviduje nas to,a pritom to z coho mame strach sa mozno nikdy nestane.ja trpim niekedy obrovskymi pocitmi strachu a to ma zase hadze do tej depresie.pritom z toho z coho mam strach je niekedy velmi nerealne.
pete
Tak ju napíš, nech vieme aj my
damaxy
Preto je dôležité ked si nevieš s niečím rady hladat niekoho kto ti s tým pomôže,ci priatel,ci psycholog alebo psychiater.Niekto komu otvoríš svoju dušu,kto ta nevysmeje,nezlahčí problém,ale hlada spolu s tebou cestu ako von.Ja mam na to svoju motlidbu a mnohým ju hovorím.Najprv som si ju hovorila a až neskôr som to začala chápat a teraz sa tým riadim.Tie slova sú jednoduché ale obsah sa niekedy tazko prijíma.
via
pete,neviem co by som o sebe napisala,ale vidim ze mame rovnaky problem,ja som pisavala na do inej temy.zaja ta tvoja kamaratka sa nelieci? z toho co si pisala moze ist aj o socialnu fobiu,bolo by dobre keby vyhladala pomoc,lebo to samo od seba neprejde.
damaxy
pete vznika to ked nejakú vec v svojom živote nevieš vyriešit.Jednoducho ta zožiera a spôsob ,ktorým bojuješ nie je dobrý a stále upevnuje postavenie toho zla.a po druhé ked tvoj boj,ktorý používas ti nie je vlastný.Napr.Máš problém s nejakým človekom.Od svojho blízkeho okolia hladás pochopenie,no oni začnú obvinovat teba a ty budeš ten zlý aj v ich očiach.Potom to zlo začneš nenávidiet a stále sa ním zaoberáš ale nevieš to vyriešit.A kazdým dnom si nakladáš na chrbat viac až ta to položí.A potom zaleží či sa od toho oslobodíš alebo celkom alebo len po troche.A od toho bude závisiet aj tvoja budúcnost.
