Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
Možno pre teba v takejto situácii keď si sám áno. Ale inak je to pekné. Určite je lepšie, keď je muž citlivý romantik ako bezcitný surovec. Ale to porovnávam extrémy. Najlepšie je byť takým "akurát" vhodným jeden pre druhého. Romantici sú často sklamaní a horšie to znášajú. Ale majú bohatý vnútorný život, myšlienky, citové zážitky...
zaja, ja sa tešííím. Tak vidíš, aspoň niekomu sa darí. A nezabudni, dúfam, že do konca týždňa kým tu budeš, popíšeme skutočný výzor ostatných. Ešte frájo musí napísať ako vyzerá. A s ním je to vždy dlho sa vlečúci problém kvôli práci. Pááá.
Zaja, teším sa s tebou, gratulujem. Ale budeš mi chýbať
myslíš, že je to zlé? možno pre mňa áno
heej,som vam tu kukla.tu romantiku vam prekazim - vyzera to slubne.takze jupiiii,zrejme odchadzam!!!!teste sa dnes so mnou a romantiku si nechajte na neskor pre svojich ozajstnych laskovatych priatelov.papapa.napisem este.
pete, ty si veľký romantik.
...viem, že si severanka...je to zlé utiecť niet kam... povedz mi aspoň niečo tou chladnou a polárnou rečou... zlá, chladná a severná... s kým si mi, s kým neverná...
áno anita, prepáč, že to tak opisujem,ale cítim to tak a kde inde to mám napísať? počúvam team, óda na tie cesty po tele...tíško skladáš biele krídla, čo sú náhle dospelé... šepkáš, že môžem...
pohľad čisý ako priezrčná studnička... A pri tom krásnom pohľade som schopný vypustiť až slzičku...na čo slová? Slová sú vtedy zbytočné, sú až hriechom pri tom pocite. A ja si sám chcem ten pocit prehĺbiť a pozerať tak, aby sa vo mne dalo čítať ako zo šľabikára. Už počúvam s tebou bez teba... blízka aj vzdialená... s tebou aj bez teba som stále sám...teraz viem práve keď si tak blízko netuším, že ťa mám...
och, pete. Tak detailne to neopisuj, lebo mi bude ešte smutnejšie. Presne taký pohľad sa mi páči. Poznám to, keď stačí pozrieť do očí a ty vieš čítať z pohľadu druhého. Ani jedno slovo, ale oči rozprávajú o pocitoch, nálade a ty tomu všetkému rozumieš, vidíš a cítiš to. Dovidíš hlboko do srdca, do duše.
Zaji, tak sa drž.
Anita, veď to, že bez toho druhého to aspoň u mňa nemá zmysel. Tak ležeť bez slova a miesto toho, čo chceš povedať by stačilo len pár dotykov. Pohľad z očí do očí. Anita, tebe sa nepáči taký hlboký pohľad, ktorý vyzerá byť tak trošku smutný? Mne sa páči práve taký. Jemnučký úsmev na perách, stisk rúk, výmena pohľadov a opäť stisk rúk...