Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
Ja mám z teba pocit, že si veselý. Alebo aspoň vieš byť. Aj frája máš dobrého kamoša. Vie ťa rozveseliť?
Som, alebo chcem byt vesely.
So smiechom sa lepsie zije, lepsie sa prekonavaju tazkosti, problemy, sklamania(vtedy clovek musi mat okolo tych spravnych ludi co by ho drzali v lepsej nalade).
No ked treba, clovek musi byt aj vazny.
Matelko, a myslíš si, že tí citlivejší ľudia bývajú niekedy precitlivelí aj sami na seba? Malý žart ich dokáže zraniť...to nie je najlepšia povaha, a ak ten žart je len taký nevynný a nemyslený s úmyslom uškodiť.
Ty máš rád veselých ľudí alebo vážnejších a hĺbavých?
to som veľmi dobre napísala...pocity...niektoré pocity. Matelko, počuj, akosi chaosím keď si tu :))))) Ako to spôsobuješ??? Konečne pridáš trošku do mlyna. Čo robievaš ty, aby si nebol sám? Poraď, prosím.
Clovek bez pocitov neexistuje.
Zalezi, ako bol vychovavany a co vsetko zazil.
Ludia citlivejsi su fakt zranitelnejsi, dokaze ich hocico zranit. Niekedy staci aj
maly zart.
matelko ahooj.
to je pravda. Také prekrásne pocity v nás vyvolávajú niektoré pocity, ale nemôžeme sa s nimi podeliť. Ty patríš medzi veselé povahy alebo také vážne a zasnené? Lebo veselý sa ľahšie prenesie a niekedy pomáhajú aj také turistiky a chaty...teda aspoň na čas.
Zajka-gratulujem a tesim sa s Tebou.
Dufam, ze vam to vyjde a budete spokojne.
Co budes robit a kde?
matelko, vidím, že si kamarát. Vitaj.
Nachvilku som tu. Ked si ma tak volala.
Priklanam sa k vam obom. To je ono.
Alebo len tak stat v dazdi, v chumelici pod poulicnou lampou a pozerat ako padaju vlocky, v lete pozerat na krasne rozjasnene nebo( na nejakej horskej chate, alebo na horach). Na jar lezat na rozkvitnutej luke.......
Je to pekne a krasne citit, ze niesi tak sam-tak vnutorne.
Ja sa citim niekedy sam, aj ked su okolo
mna ludia, ale nepocuvaju ma.
Veď som práve taký, škoda len toho sklamania. Ale keby som si predstavil, že mám byť bez pocitov, to by sa mi nepáčilo. Ani by som to nevedel. Anita, tak ako je to s tou tvojou zmenou? Chcela si mi to písať, ale nenapísala si. Tak teraz neviem.