Ahojte,
priateľka mi odchádza na rok do ameriky a som z toho veľmi hotový :( už v utorok odchádza a ja neviem ako to prežijem :'( doteraz sme to brali tak, že veď ešte je času :'( ale už nieje .. zajtra budem u nej posledný krát a je to všetko také čudné :'( čo mám robiť? Ja viem, že je internet atď.. ale mne bude proste tak veľmi chýbať :( sme spolu skoro rok ale to čo ku nej cítim a čo ona ku mne to sa nedá opísať. Neviem čo týmto chcem dosiahnuť ale musím sa asi len vyrozprávať :'( .. strašne sa bojím, že ma prestane milovať alebo tak.. je mojím všetkým..
Odchádza mi na rok..
Ja som mala tiez vztah na dialku a s mensimi prestavkami, ked on chodil spat, som vydrzala 3 roky bez toho, aby som co i len pomyslela na ineho. A moja odmena za vernost? Nasiel si inu, ale nie tam, ale tu, ked sa vratil. :(((
moja kamarátka prerušila štúdium VŠ kvôli chalanovi, ktorého spoznala v UK, keď tam cez leto pracovala. Boli spolu dva roky a ona sa rozhodla, že si posledný rok konečne dokončí. Fungovali na skype, verili si, za ten rok boli spolu tuším len na Vianoce. Ono sa to dá, podľa mňa, ak človek naozaj chce.
Nehádž flintu do žita..aj keď sa vraví, zíde z očí, zíde z mysle. Ale nie vždy to tak musí byť ;)
Ach :´(..
áno, má 18.. spravil by som pre ňu všetko ale keď sa hrám na silného tak jej asi len viac ubližujem.
ide do USA. Ja viem, že sa na niekoho naviaže :´( preto som si vychutnával tie posledné chvíľky s ňou.. aj tak sa modlím, aby somnou ostala.
Asi sa psychicky zrútim, nedá sa mi ani spať, celú noc som voňal jej veci a teraz keď som si prečítal toto tak mi ešte viac zviera žalúdok..
som veľmi slabá povaha v týchto veciach.
Mám pocit, že ju len zaťažujem mnou... :´( mala by to asi ľahšie bezomňa.. ale nedokážem bez nej žiť..
Neviem už čo mám robiť.. mám pocit, že lepšie by bolo keby som sa ráno už ani nezobudil...................
Predpokladám, že priateľka je v adolescentom veku - 18 rokov cirka. V tomto prípade je mizerná pravdepodobnosť toho, že sa za rok v cudzom prostredí citovo nenaviaže na niekoho iného. Ok, miluje ťa, bude pár dní truchliť, ale jej cieľom je učiť sa a spoznávať, čiže bude mať na to maximálny priestor...
Bude to síce bolieť, ale zvykneš si. Ak si slabá povaha, tak sa zložíš a uzavrieš do seba, budeš ju za to nenávidieť, ak si silná osobnosť, tak to pochopíš a svoj život si prispôsobíš k okolnostiam - teda... ona odišla, neprispôsobila sa vášmu vzťahu, prečo by si sa mal prispôsobovať ty? A ďalšia vec, je mladá, treba sa rozvíjať a ísť si za svojim cieľom, byť ambiciózny...
Len pevne verím, že tvoja milovaná dievčina neišla do Spokojných štátov, lebo tam teda ide nesprávne za svojimi ideálmi :-D
Ahoj kamilla :)
Ak to berieš ako rozprávkové slová, fajn.. Ja som sa snažila ho len povzbudiť.. Nie všetko musí byť v skutočnosti až také strašné ako sa zdá. Máš pravdu, nikdy som ešte takéto dlhé odlúčenie nezažila, takže to nemôžem posúdiť ani objektívne a vyjadrila som sa, že keby som sa ja ocitla v takej situácii, tak by som nevedela ako konať, ale cítila by som sa presne tak isto. Je jasné, že po roku sa môže stať toho veľa, ale aj nemusí. Je to všetko len o nich dvoch.. :-)
nicolette- jediná pravdivá vec z tvojich rozprávkových slov bolo,že musí byť pripravený na všetko...asi si ešte v takej situácii nebola...aj keď po roku zostanú spolu, určite aspoň jeden z nich bude mať niečo na rováši :))tomu ver!!!
Ak sa naozaj ľúbite, myslím, že aj keď je to ťažké a je to určitá skúška pre váš vzťah, ale mali by ste to zvládnuť, aj keď osobne si to predstaviť neviem, ako by som v tej situácii konala, ale jedno viem.. Na tvojom mieste by som sa cítila úplne rovnako ako ty. Plná otázok, že ako sa to s nami bude vyvíjať, či partner na mňa nezabudne, či naše city neochladnú a pod. Takže ťa úplne chápem, že ako sa cítiš. Na druhej strane sa však budeš môcť realizovať trošku aj ty, robiť veci, ktoré ťa bavia, venovať sa priateľom... Veď vzťah sa diaľkou nekončí, máte mnoho možností komunikácie medzi sebou, i keď je pravda, že veľa vzťahov práve na tomto stroskotalo, že diaľka ľudí rozdelila, ale všetko je to len o vzájomnej dôvere, pochopení, tolerancii a v neposlednom rade o vzájomnom rešpektovaní sa. Myslím, že pre silných ľudí, ktorí sa majú úprimne radi by to problém byť nemal, aj keď musíš byť pripravený na všetko.
Pevne však verím, že to všetko dopadne super a obaja tú diaľku vydržíte, lebo diaľka môže prekážať bozkom, objatiam, dotykom, ale nikdy nie citom :)
ty jej chceš byť verný? a čo ak ťa ona bude tam podvádzať? ...vlastná skúsenosť,len v opačno prípade :(
ked sa tak lubite tak to bude pre vás skúška...rok je naozaj dlhá doba a ja osobne by som bez priatela nevydržala....čo tak nechať ju nech ide a to s tým že sa dohodnete že po tým mesiacu ked si budete chýbať pôjdeš za ňou a budete tam spolu...ty si tam mozes nájsť nejakú dobre platenú prácu a ona študovať....
jednoducho povedane zabudni na nu a to cim skor a podla mna by si sa jej ani nemal ozyvat ...