Mám 18 a som v 3.mesiaci....

Príspevok v téme: Mám 18 a som v 3.mesiaci....
ayvi

Ahojte, mala som 18 pred 2 týždňami, ešte nemám dorobenú školu (som zrovna pred maturou) a zistila som, že som tehotná.
Neviem, ako to mám povedať doma. Mala som veľké plány, nemám prácu a rodičia majú obaja univerzity, myslím si, že ma vyhodia z domu. Neviem ako sa starať o dieťa a na interupciu už ísť nemôžem (ani by som to asi nedokázala).
Nechcem počúvať, ako som si mala dávať pozor (brala som HAK-správne). Chcela by som počuť, kto má skúsenosti, ako ste sa s tým vyrovnali, veľmi sa bojím...

pan d.

Pan velkovajciak, ten nick vas prosim ako mohol napadnut. Mate velke vajciska?:D To svedci o niecom, ze ste dobre vybaveny:D

DzanaFX

ayvi, rodičia Ti pomôžu, nič sa neboj..Nemáš 15, dokončíš si pekne aspoň strednú a VŠ si spravíš neskôr, aj keď popri robotke...Kľud :-)

ayvi

Tak na Vaše otázky, otec sa k tomu stavia zodpovedne, len ho mrzí, že nemám tú školu a jeho rodičia budú tiež dosť zúriví. Ja viem, že bez dieťaťa by to bolo oveľa ľahšie, ale musím sa tomu postaviť, už sa stalo...Rodičia by ma vyhadzovali preto, že im hrozne záleží na tom, čo si myslí okolie. Brala som veľmi nízkohormonálnu antiko. Bojím sa, že to nebudem zvládať, hlavne finančne, no ďakujem Vám všetkým za rady, potrebovala som sa vyrozprávať.

Veronika_27

Milá Ayvi,
dostala si sa do nemilej situácii, no dnes nie veľmi bežnej :/ Jediné, čo hrá v tvoj prospech je, že si tabletky užívala pravidelne ako si mala, nepísala si, či bábo bude so súčasným priateľom a ako sa on k tomu stavia... ešte si mu to nepovedala?
Mám 21 a ja si ešte ani teraz enviem predstaviť mať dieťa, tak ako ty, teiž mám plány dokončiť školu a potom by som možno začala uvažovať o baby.
Sadni si s maminou do izby s tým, že sa s ňou potrebuješ porozprávať o jednej veľmi dôležitej veci a že potrebuješ jej podporu, je predsa tvoja matka! Zdôver sa jej, sama vieš, že najprv nebude najšťastnejšia, no verím, že nad tým popremýšľa a podrží ťa :) Na to predsa matky sú :)
Sú to skoro tri roky, ked som sa do šlamastiky dostala ja. S mamou som mala vzťah - no proste nijaký, a ostala som v šoku, ako sa ma vtedy zastala, podržala ma a ja som sa vôbec hanbila za seba, že som ju do takej situácie dostala. Odvtedy máme super vzťah a nemám problém jej nič povedať :) V tom čase som bola tiež pred maturitným ročníkom. Požiadala som o individuálny plán a učila som sa doma. Chodievala som len na preskúšavanie spolu s troma mamičkami v tvojom veku :) Samozrejme, že to nemali ľahké, starať sa o dieťa a zároveň sa pripravovať na skúšky, nehovoriac o mature. Jedna nespravila ani skúšky ani maturu :/ no druhá sa naozaj veľmi snažila a spravila ju tak aby aspoň prešla (ani dovtedy nebola vynikajúca študentka, no zvládla to.
Čo sa stalo, neodstane sa. Musíš sa tomu postaviť tvárou, znášať dôsledky, no hlavne byť silná. Ľudia sú svine a ked nemáš pri sebe nikoho, je to ťažké, ale ak ťa frajer a rodina podržia, môžeš sa na všetky predsudky vykakať :) Držím palce

kiež by

Za úvahu by stálo poobzerať sa po vhodných výživovych doplnkoch pre tehotné, aby malo dieťa čo najlepší štart do života.

pan d.

Moja sestra mala sedemnast a otehotnela. Raz do nej pichol ten fagan a uz bola v tom. Ja nechapem tych chlapcov, preco sa musia odbavovat do dievcat, jestvuje aj toaletny papier.

Magy

ayvi - to najlepsie, co mozes spravit je postavit sa vsetkemu odhodlane a priamo. povedat na rovinu doma co sa stalo a samozrejme nezabudnut zdoraznit, ze si hak brala. pokial maju tvoji rodicia aspon minimum inteligencie, pochopia ze ZIADNA antika nie je 100%-na.
Za dalsie, musia vidiet, ze si si vedoma toho, co bude nasledovat a si odhodlana sa so zivotom pobit. Ak uvidia odhodlanost a to, ze sice ta to mrzi, co sa stalo, ale ze spravis vsetko pre to, aby dieta vyrastalo v co najlepsom prostredi a nestradalo, tak ti rozhodne pomozu. Ano, mozno si vypocujes nejake kazanie v zmysle "mala sisi davat pozor, tak si zjedz co si si navarila" a pod. Ale to bude trvat chvilu a skor ci neskor, a najme ak sa male narodi, ti budu rodicia oporou. Budes musiet zatat poriadne zuby a vyvinut vela sebazaprenia, aby si zvladla aj skolu aj dieta, ale ked to dokazali ini, preco by si to nemala dokazat ty?
Samozrejme trvaj aj na podpore zo strany otca toho dietata. Je spoluzodpovedny.
Drzim palce ;)