Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

cafte baby.... :o)
vazne je to sila ze aj pri jedinecnosti kazdeho, sme si dost podobne...
no hej...aj môj otec je posadnuty jedlom...on uz v pondelok rozmysla co by jedol cez vikend vsetko by sa malo najradsej tocit okolo jedla alebo jeho ...ach jo... :o)), ...vzdy som sa smiala ze ked sa stane nejaka katastrofa, ..v pohode mesiac vystravujeme cely barak...take mame zasoby.
...w :
ano ako pises :o) okolie je vazne uzasne, ...to vdaka mojim kamaratom som sa prestala trapit tym ako vyzeram... zmierila som sa s tym a konecne som sa zacala schuti smiat...skoda ze som sa prave k tymto ludom nedostala uz skor, ...i ked o tom cim som presla este nevedia, ale vjem ze sa so mnou bavia pre to aka som, a nie pre to, ako som vyzerala, alebo ako vyzeram... proste su to kamarati ludia ktori to neriesia a tym padom to nemusim riesit ani ja :o)), dali mi strasne moc :o) podrzali ma aj ked o tom nemaju ani tusenia, ...a som im za to strasne vdacna...

jejda gabina :o) aj teba obvinili z neskorej puberty?...no moja mama vzdy spokojne tvrdila ze ja som ani pubertu nemala, ...a potom prisla takato rana, ...predstav si to, ale zrazu som mala 18. a aj vlastny nazor...hm, a ked tak na to spätne pozeram, mozno tam niekde to zacalo...

kiky
Ja zas nesmierne ďakujem tebe, ani nevieš ako výborne sa mi teraz bude spinkať, keď si mi dala takú peknú dobrú noc :))
Naozaj si vážim ak niekomu moje slová prinášajú radosť :) Ďakujem, dobrú nocku :)

gabina
Fňuk a môj príspevok si si neprečítala? :(( Tak dobrú nocku, idem už do hajan :)

na povzbudenie.Zistila som, na sebe že duševné ochorenie je vlastne velké čistenie v hlave.Je to zmena pohladu na veci a ludí okolo nás.Je to boj o dobré miesto,z ktorého vidíme veci také aké su .Tá cesta ale trvá dlhšie a plná utrpenia.Vždy je tam ale ciel.Prajem vám všetkým,aby ste ho dosiahli, pretože v tomto bode je pohlad jasný a rozum rozumný. vaša učast je však povinná.

Pre Z-uzku:
ďakujem,ďakujem,ďakujem za tvoje krásne slová..mám teraz dobrý pocit pri srdci..kde berieš tieto rady?Ešte predtým neš som našla odvahu sem napísať som toto forum len čítala.A ty si vždy tak krásne radila Miške aj ostatným babám..možno ani nevieš akú silu prinášajú tvoje slová..ďakujem

Ahoj, w
Odpoviem, rodičia sa v prvom momente preľakli a keď im došlo, že je to už vážne, tak spanikárili. Začala som chodiť ku psychologičke a ona ma učila, ako sa prejavovať, ako povedať, čo cítim - a vtedy si moji rodičia mysleli, že odrazu vystrkujem rožky (taká vždy vzorná a hovorí, čo sa jej nepáči...) a preto nesúhlasili. Psychologička im vysvetlila, o čo ide, (že som postavička, ktorá je ľahko manipulovateľná a fackovateľná a že ma treba znova učiť sebaúcte, sebavedomiu a sebapoznaniu.) Pochopili a ospravedlnili sa za svoju reakciu. Odvtedy to s nimi išlo fajn, aj keď ostalo akési napätie doteraz, resp. tie veci, ktoré som im vyčítala, oni nezmenili doteraz. ZMENILA SOM SA JA a pochopila som, že TO JE RIEŠENIE. Odpútala som sa vnútorne od rodičov, nie som od nich závislá (ale teraz je to jasné aj preto, že mám svoju vlastnú rodinu, ktorá je mojím vesmírom)a nikomu a za nič sa nespovedám. Som sama sebe pánom a za svoje činy som maximálne zodpovedná iba ja a to mi prináša slobodu. Neviem, či to chápeš tak, ako to píšem, jednoducho rodičia sú stále mojimi rodičmi a za moinulosť sa na nich už nehnevám, zmierila som sa s ňou. Ale, najprv som sa musela vnútorne so všetkým vyrovnať a jasne sa tomu postaviť, znova si to oživiť, aby som to pochopila a prijala. Je to dlhá cesta ale oslobodzujúca. Keď Ťa niekde niečo tlačí a Ty to zo strachu ignoruješ, bude Ťa to tlačiť ďalej a možno sa Ti urobí krvavý pľuzgierik...Keď vyzuješ topánku, potom ponožku, poriadne sa pozrieš na chodidlo, zistíš, že "Aha, otlak a poriadne veľký! A vieš, čo s ním urobíš skôr, než sa z neho pustí liter krvi...
Možno sa to zdá jednoduché ale ono to jednoduché aj je. Len o tom netušíme...

kiky
Nemáš sa vôbec za čo hanbiť a ani vo sne nie si zlým človekom, to ti nahovára len tá choroba zakorenená hlboko v tvojej hlávke.. To, že nemám ideálnu úplnú rodinu, a ty ju úplnú máš, ešte neznamená, že sa rovnako netrápiš.. Máš rovnaké výčitky, úzkosti po jedle a cítiš rovnakú nenávisť voči sebe. Áno, možno to mám o to sťažené, že zakaždým keď chcem bojovať, rodina mi to len zkomplikuje, no to neznamená, že dievčatá s ideálnymi rodinami, ktoré majú problémy s jedlom by sa mali mať lepšie. Tak to určite nie je, vidíš hovoríš, že máš milujúcu rodinu, no aj tak sa im bojíš zveriť, to ako keby si milujúcu rodinu nemala, lebo ti nemá šancu pomôcť, pretože nevedia čo sa s tebou deje, skús to využiť, že máš takúto možnosť mať rodinnú podporu. A tiež nikto nie je dokonalý, tak aj to, že občas vytkneš niečo mamine je celkom bežné a normálne, ľudia nie sú stroje na dobrú náladu a úsmev, každý má právo na zlý deň. A s tou maminou sa skús aspoň porozprávať ohľadne tých porcií a toho čo rada ješ, keď jej povieš, že by ti spravila obrovskú radosť, keby ti uvarila toto a toto, uvidíš nepovie nie, pretože uvidí, že chceš jesť a to jej bude stačiť, vidieť, že ješ. Tak sa drž a prajem pekný nedeľný deň :)

pre w:
keď mám občas taký záchvat zlosti veľa krát som mame povedala že ju nezaujíma nič iné len to blbé jedlo..a nič..proste ona si to asi neuvedomuje alebo čo..
Teraz ale naozaj musím pribrať a tak to nechávam tak..ja viem že tým sa problémy neriešia ale chcem sa zmeniť chcem mať normálnu váhu tak sa pustím do jedenia a posnažím sa byť milá na mamu a ostatných..a keď priberiem(ja vlastne neviem či to naozaj chcem viem len že moje telo to potrebuje) musím dokázať mame povedať pravdu..

čaute!Dneska je pre mňa strašný deň..mama uvarila na obed asi tonu palaciniek..mám strašné výčitky ale aj tak viem že si ešte dám..lebo mi strašne chutia..:(
Z-uzka si silna osobka keď to pri svojich rodičoch vydržíš..ja mám milujúcu rodinu a tak ma trápi že keď som práve na dne trpia oni hlavne mama na ktorej si dosť často vybijem svoju zlosť..keď som si teraz prečítala to čo si písala o svojej rodine hanbim sa za seba ešte viac veď ja mám vlastne šťastie že žijem v mojej rodine..:(
Baby držte sa!