Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Leija,
zrejme si v mensom meste alebo je to vyslovene smola s tou psychologickou. Co tak vycestovat mimo bydliska, ak je to mozne. Pre zaciatok si kup knihu, ktoru tu stale tocim. Nechaj si ju v praci v supliku :D. Pomenujes si problem a dosledky pravdivo, najdes sposob na riesenie. A realizacia je len na Tebe. To zvladnes, urcite. A skus tie jablka vymenit za ine ovocie. Pozri si teraz novu temu o BMI index a dalsie napr. o ovocnych a zel. stavach. Su tam dobre napady, telo sa potesi a podvedomie sa nezlakne, lebo bude vediet, ze prijmom stravy nic nehrozi. Skus jest pravidelne 5x denne, ako babatko podla hodiniek - telo to naucis a skonci so sokovou terapiou : teraz mi nieco dala a mozno aj 24 hodin nebude nic, sup ho na zasoby - to je to priberanie "z vody".

Nas den usmevov:
na tych kolegov je to OK, ak to tak budes citit, Minetka. Lebo si pochopila, ze za tou krysou a mrzutom sa skryva clovek mozno smutny, zranitelny, ktoremu Tvoj usmev urobi dobre. Hoci to mozno neda najavo a bude sa akoby natruc viac mracit. Tak nech :D. Usmev je naozaj to najlacnejsie a sucasne najvzacnejsie, co mozeme inym ponuknut. Ale k nicomu sa nenutte, najdolezitejsia si Ty sama, kazda jedna.
A kedze ide hlavne o nas, skuste toto: ak mate chvilu, ked Vasa mysel nie je nicim zamestnana, spomente si na nieco mile, pekne, krasne, co Vas topesilo, rozveselilo. Je jedno, ci vcera alebo pred 100 rokmi :D. Po chvilke, ked tato spomienka alebo predstava je vo Vas, si uvedomte mimiku Vasej tvaricky. Mala by byt uvolnena a ak mate na nej letmy usmev, ktory vnimate asi len Vy, je to prave ono. A budete sa divit, ako sa Vam postupne zacne menit vyraz, Vasa mysel a ludia Vas zacnu brat ako "rozdavaca" pohody. Ach jaj, zivot je tvrda makacka, ale stoji to za to :D.

Asi pred troma rokmi som sa odhodlala zájsť za psychologičkou...s presvedčením, že to konečne vyklopím...a koho som tam nestretla, práve tá zlatá pani psychologička bola známa mojich rodičov, ktorá ma o mne takú istú mienku ako celé okolie...milá, zlatá, usmievavá, vzdelaná a úspešná žena...takže som to nechala tak a len sme prehodili pár slov, Keďže som v tom období bola tehotná, tak som to celé otočila na moje tehotenstvo a relaxačné civčenia...hmmmm Opäť to ostalo vo mne a dusí sa to tam už veľmi dlho....
Ak sa mi náhodou v ten deň nepodarí poobjímať toalety, tak som nervózna, podráždená, nepríjemná na deti a manžela...proste hrôza v ten deň so mnou žiť. Som ako závislák....je to silnejšie ako droga....a ja som zúfalá....Vyhýbam sa večierkom, chatám, zábavám, oslavám, opekaniu, spoločným obedom...len aby som nemusela pasovať opäť s tou kopou úžasného jedla...ja neuveriteľne rada papám...a asi preto to všetko vzniklo...Bojím sa skoro sama seba...

Leija,
viem, ako sa cítiš...tiež mám problém s tým, že ľudia v mojom okolí sú štíhli...ja nemám tendenciu byť plnšia, moja mama je veľmi štíhla,aj ked má po 50tke...ale ja rada jem,a raz sa mi aj kvôli depresiám podarilo pribrať na cca 70kíl,a vdaka bulímii to šlo dole...a odvtedy sa bojím pribrať...proste, celý život chcem byť pekná a mať štíhlu postavu, ako modelka...ale mám také mľandravé bruško....teraz chodím cvičiť do fitka,ale akosi to nepomáha...
Musí to byť ťažké, tajiť to pred manželom a deťmi...ja to musím tajiť pred mamou, s ktorou bývam...

Pekný dník všetkým!
A usmiaty, však, Alternativka?:-)) Tak dnes si dáme deň úsmevov, to je super! Idem sa usmievať na svojich kolegov, jeden má cca 60 a druhý 45, ten prvý je taká kancelárska krysa a druhý zasa mrzút...budú na mňa pozerať ako na blázna,ale nech...ved dnes je deň úsmevov:-))))
Vrr..rada by som ti povedala, odkiaľ som..ale je to malé mesto....Na východe slovenska...
odkiaľ si ty?

Je to veľmi veľmi zložité a komplikované. Vždy som sa nachádzala v kolektíve dokonalých, štíhlych a krásnych ľudí (apoň podľa dnešného trendu, ach jaj). Aj môj manžel je tenučký a veľmi vyšportovaný a v prevažnej miere človek s obrovskou silou a šľachovou konštrukciou tela. A to pre to musí len máličko urobiť a papá ako za troch chlapoch...Je to nespravodlivé....Túžim byť po všetkých stránkach dokonalá a príťažlivá....nikto v mojom okolí nie je ani len o kilo ťažší, tak samozrejme ani ja nechcem a psychicky nemôžem byť výnimkou. Mám taký metabolizmus, že aj z vody priberám...som skôr taký športový typ. Lenže tým, že som veľmi nízka vidno každé deko naviac. Si predstavte, denne som niekedy iba na jablkách a hmotnosť neklesá....Je to strašne zamotané a pre mňa už únavne. A vravím si, že hlavne kvôly deťom takto nechcem žiť.....

Po vymene miestnosti s PC :D /to poznate podla smajlika, hi, hi/ som si tuto temu klikla a bola som trochu smutna, ze dievcata na ten den usmevov nezareagovali. Tak veeelmi ho kazdemu tu zelam. A tu Gabinka sa hlasi...urcite nas bude viac :D.
Leija,
prepac, ale budem hned vecna. Mas jednu velku vyhodu pred vacsinou tychto dievcat - si financne nezavisla, zatial co vacsina mladych zienok by si musela peniaze pytat od rodicov. A to z urcitych dovodov nechcu, pochopitelne. A kde peniaze investovat? Jednoznacne do svojho zdravia. Si rozhodnuta PPP riesit. VYHLADAJ odbornu pomoc. Najlepsie kombinaciu psychiater-psycholog. Zacala by som psychologickou /zeny su na tento problem podla mna viac empaticke/ a potom uvidis. Odborna pomoc by uzdravenie urychlila. Ale toto uz vies, ak sledujes prispevky v tejto teme. Vies, ja nemam rada lekarov, ale ked vedia liecbu urychlit a zefektivnit, tak preco to nevyuzit. Tych 8 rokov je dlha doba...podvedomie sa urcitych signalov za tak dlhe obdobie nezbavi "smahom ruky", lepsie povedane vedomym Tvojim rozhodnutim. Pouvazuj a prid sa kedykolvek porozpravat. Pa

Altenatívka - keby si vedela, ako veľmi veľa pre dievčatá robíš...cchcem Ti opäť za to poďakovať...A pripájam sa ku dňu úsmevov :))) Všetko dobré!

z-uzka, vieš, čo je zvláštne? Ja som sa bez problémov dostala na svoju vysnívanú školu, 2 roky ma na pedagogickej fakulte, odbor sociálna pedagogika + vychovávateľstvo nesmierne bavili. Anorexia a bulímia ma však zlomili a školu som nedokončila. Zdravie bolo prednejšie. Verím, že ty svoje trápenia práve vďaka škole nadobro pošleš dakam...a že školička (aj za mňa, ak si to takto môžem želať) dokončíš! Si skvelá! Pekný deň

milá leija,
toto je prvý krôčik, aj keď anonymný, ale obrovský...Je dobre, že si vieš sama pred sebou priznať, že máš problém, lebo ak by to tak nebolo, mohlo by to byť o to väčšie a dlhšie trápenie. Ak sa prestaneš tejto choroby báť, ak sa staneš jej protivníkom, nakoniec vyhráš (a to je aj mottom tohto fóra, však, alternatíva?:)))
Neboj sa, riešenie sa nájde vždy, hlavá je Tvoja sila a odhodlanie s tým čosi urobiť...Radi Ťa spoznáme...píš o sebe čo najviac...