Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ahojte všetci. Ja tu síce prispievam len tak sporadicky, hoci na písanie by toho bolo nie málo. Tie moje každodenné príhody a zlyhania...ale akosi čoraz častejšie myslím na zuju, a začínam sa v nej vidieť. Ako si písala máš 31 rokov, neviem síce či si vydatá alebo máš detičky, alebo či bývaš s rodičmi alebo už v samostatnej domácnosti...ale niektoré príbehy a Tvoje vnútorné pocity, ktoré opisuješ mi pripomínajú moje zmýšľanie a môj život. Takže dúfam, že sa niekedy raz z tohto môjho 8 ročného trápenia dostanem aj vďaka vám všetkým....Pekný slniečkový deň prajem...

zuju - ano som z Pezinka :) Ale liecila som sa v Ruzinove v Bratislave.
kiki: Snaz sa byt co najviac mimo bytu (alebo kde byvas), domace prostredie je najrizikovejsie, ked si smutna, ked nemas co robit a premyslas nad somarinkami. Zober bicykel, chod na miesta, kde si este nebola. Daj ruksak na crbat a chod si pozriet nejaku pamatihodnost, jaskynu, pamiatku, zaujimave miesto v okoli...ked budes pri tom sama, mas dokonca viac casu popremyslat o svojom zivote. Co je podstatne a co nie:))) Urcite sa co najviac zdrzuj mimo domova, skusis to?

Z-uzka: na stanovačku idem v nedeľu poobede takže neviem..to by som asi aj v sobotu mohla ísť..
Dneska som zase skončila v depke, lebo som sa cítila taká sama. Už od piatej som bola doma a nemala som čo robiť, chcela som ísť večer aspoň s rodičmi von na zmrzku(mala som aj celkom na ňu chuť) a oni na to vôbec nereagovali.Potom som si uvedomila, že keď ja nenapíšem nejakej kamoške či nechce niekam ísť, mne sám od seba nikto nenapíše..zajtra zase strávim uplne celý deň doma sama..:((Trochu som si aj poplakala nad mojím životom(ja viem sú to malicherné problémy oproti tvojim ale mňa to samota strašne trápi)..
Maj sa krásne..ak budeš mať nejaký nápad čo by som mohla robiť takto cez leto keď si neviem vymyslieť program určite daj vedieť:)

ahojte vsetky: mna to leto asi znici, snad naberiem odvahu a pojdem niekde na kupko aj sama.
Gabina: pail sa mi tvoj prispevok, pozerala som na azete ze si z Pezinka.
Drzim vam prstiky dievcatka

kiky
To je škoda, ale tú stanovačku ti prajem, dúfam, že vám tam výjde počasie a dobre sa zabavíte :-)) Cez týždeň to asi nepôjde, musím pacovať, treba zohnať peniažky na bývanie.. Ale tak popýtaj sa a daj mi určite vedieť, dobre?? Budem čakať a tešiť sa :)))

el.vi: to ma mrzi že si neurobila tie prijímačky..ale neboj nejak sa to vyrieši..a ak nie tak veľa dosiahneš aj bez toho..si rozumna babena:)

Z-uzka: neviem či v sobotu budem môcť, lebo v nedeľu odchádzam s kamoškami stanovať na pár dní niekam..tak neviem..radšej skôr ešte tento týždeň by si asi nemohla že? Ja sa ešte spýtam kedy presne ideme a možno to vybavím aj na tú sobotu:) bola by som rada..
A veľmi som aj rada, že ťa môj príspevok potešil..si zaslúžiš:)

adonis
Ďakujeme, aj tebe prajeme pekné dníčky plné úsmevov :-))

gabina
Jejo, to som rada, že si sem opäť zavítala :)) Musím úprimne povedať, že aj keď píšeš málokedy, no vždy to čo napíšeš stojí za to.. Tvoje slová mi zdvihli trošku sebadôvery. Vieš s tým bývaním som na obrovskom rozcestí a stále mám pochyby ako to spravím, ohľadne financií.. Srdce sa už síce rozhodlo, "chce ísť do toho, chce byť šťastné", len tá hlava mi to tam nejak komplikuje všelijakými predsudkami a strachom.. Je dobré počuť od viacerých ľudí, že konám správne a mám ísť do toho, predsa občas len človek potrebuje tú ruku a schválenie, či koná správne aj od iných, ulahodiť hlavičke. Asi máš pravdu s tým pomáhaním, ale keď ja nemám to srdce niekomu kto sa trápi nepomôcť, aj keď čerpám zo svojich posledných síl. A s tým sanatóriom, ako by si mi vytrhla slová z úst :)) Presne tak nejak som si to predstavovala aj ja :))... Pekný zvyšok dníka prajem :-)

S tymi liecebnami (enmocnicami) na Slovensku je to naozaj bieda. Rovnako, ako Vy, ktore ste tym presli, nemam skusenost, ze by ma to postavilo psychicky na nohy. Spolu s ostatnymi psychiatrickymi pacientmi vam este ani to prostredie neprida na nalade...je to ubohe... Viem si predstavit krasne sanatorium kdesi na okraji hor, kopa zvierat, krasne prostredie, personal bez bielych plastov, akoby mimochodom, ziadne lieky, len uzasne terapie, do ktorych sa dievcata dobrovolne zapajaju, vylety do okolia, navsteva kozmeticky, kadernicky, vizazistky (to len preto, aby videli, ze aj ony su krasne, aby sa na seba pozerali s radostou - a niekde treba zacat, tak preco nie od tvare?)V dosahu dietolog, psychologovia, dobrovolnici, kedykolvek ochodtni debatovat...juuuj, mat tak viac koruniek (a ja ich raz budem mat, prave na toto:) tak uz tu dakde v Karpatoch take daco existuje...