Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Alternativa:
Prosím ťa, existujú nejaké linky dôvery, alebo nejaký priamy kontakt-poradňa pre anorektičky a bulimičky? Vieš, mňa keď to chytí som väčšinou sama a práve vtedy sa potrebujem s niekým porozprávať. ďakujem

Alternatíva, ďakujem. Normálne sa stále usmievam...a je mi fajn...A vieš, ako sa môj pocit kľudu a šťastia prenáša na deti...??? Je to neuveriteľné. Môj manžel má teraz troška horšie obdobie v práci, a ja sa mu snažím veľmi pomôcť. Čo je on z toho až prekvapený, ako reagujem, aká som akosi iná...Dúfam, že to dlho vydrží a ja vyhrám sama nad sebou. A som veľmi veľmi šťastná, že máme teraz také skvelé ovocie ako sú melóny, dyne, broskyne, marhule, ananásy a super zeleninku...to je výborná alternatíva sladkostí a iných "hlúpostí", ktoré v tomto teplom počasí ani nechutia a jedla som ich iba z princípu....Ja sa taaaaaaaaak tešíííím...aj moje nervy sú úplne na inej vlnovej dĺžke...A viete čo mi povedal môj manžel? Si krásna, taká aká si, veď si dospelá rozumná žena a hlavne matka. :-)))) Mne sa takto oveľa lepšie a ľahšie žije...aj keď je to iba nejaký ten týždeň a pol..ale u mňa je to obrovský krok vpred..a uvedomenie si svojej ženskosti a tela...a hlavne toho, že týždeň som sa stravovala tak "normálnejšie" a vôbec to neznamenalo 10 kíl naviac. Nepribrala som ani deko....takže je to všetko len v naších hlavách. Už tu priveľa píšem, ale chcela som sa podeliť s Vami s mojou radosťou....Prajem krásny deň

lejla:
Máme z teba radosť. Kiež by každá z nás postupovala pomaličky vpred a prežívala, aj keď z času na čas také úplné naplnenie a radosť zo života. Veľmi ti závidím, že máš deťúrence a manžela. Môžeš tam nasmerovať svoju lásku, máš sa o koho starať a tešiť sa, keď sú šťastní aj oni.
Alternativa:
Mám ťa úprimne veľmi rada. Vieš, mne sa všetko "zosypalo" asi pred 7 mesiacmi (rozchod). Dovtedy som bola vyrovnaná a šťastná a nič z toho čo cítim teraz som predtým nepociťovala. Akoby som si uvedomovala len vlastné pocity, nešťastie a príliš veľa nad sebou rozmýšľala. Predtým som viedla úplne iný život (v zahraničí s priateľmi) a tak mi to vyhovovalo, len som spomínala, prišiel zlom a veľa sa odvtedy zmenilo. Akoby som chcela vracaním zo seba vypluť tú ťažobu, čo v sebe mám.

Po precitani neviem, ci som jasne povedala: mam obrovsku radost z Teba, Lejla, a urcite najvacsiu ma Tvoja rodina, ked konecne zazili stastnu maminu a manzelku. Tak to im aj sebe uz vzdy dopraj. Pa

Lejla,
nevidela si napr. moj usmev pri citani Tvojich riadkov. Bolo z tych riadkov citit radost, odhodlanie a silu zabojovat. Vlastne si boj nadherne zacala :D A ani si necitala moju myslienku "toto je ten spravny boj, co zacala Lejla, a nielen pre nu. Toto dievcata v teme potrebuju". Cize tymi riadkami si urobila vela pre ostatne dievcata. Mas pravdu, ale moje pocity som opisala pravdivo, to mi ver. Clovek sa musi ucit prejavit aj radost, vsetci sa stale ucime. vychutnavaj si ten krasny pocit byt stastna a uz ho nikdy neposli od seba prec :D

Ahojte. Vidíte...táto téma sa bolá AB boj vyhráš...ja som nižšie napísala moje pocity po týždennom NEZLYHANÍ (čo je prvý krát za osem rokov)!!!, ako sa teším aká som šťastná, aký je to pre mňa krok vpred...a vôbec, vôbec nikto na to nezareagoval. Myslela som, že to bude aj pre iných výzva alebo aspoň radosť tých udzravených, že sa im darí, pomáhať nám....ale márne....no nič...Viete, ja som tu asi jediná s touto chorobou tak dlho a ešte k tomu, som ženou, manželkou, plne pracovne vyťaženou osobou a hlavne matkou dvoch detí!!! Prajem krásny deň...Konečne sa lepšie dýcha....

Ahoj Lucka,
chcem sa Ta cosi spytat:
1. myslis si, ze sa da nejaky boj vyhrat bez boja?
2. bola si v minulosti alebo si stale v liecbe u odbornikov psycholog, psychiater?
3. aky mas kazdodenny program, sposob stravovania?
Vies, Lucka, nemusis mne odpovedat, ale skus pravdivo odpovedat sebe. A este mala poznamka - toto definitivne vymotanie sa z tejto vrazednej pavuciny zvanej PPP trva dlhsie, ale je mozne. Neries teraz svoje vztahy, zrejme ich len "vdaka" PPP nevidis. Ries svoj vztah k sebe samej. A v zivote plati: co ma nezabije, to ma posilni. DIEVCATA, NEDAJTE PPP SANCU NA TU ALTERNATIVU ZABIT.

Ahojte. Kočky, ja neviem,táto téma má názov Boj vyhráš, ja ale silne pochybujem. Prečo sa cítim tak na nič, večne zlyhávam, večne na to jedlo myslím, je to moja vášeň,zamerala som naň celé myslenie. Neviem čo sa somnou deje, ale cítim, že to ide somnou dolu vodou. Každé chudé dievča pozorujem a hľadám na nej známky anorexie, závidím jej štíhlosť a seba hodnotím ako škaredé zakomplexované hlúpe káča. Ja nie som šťastná. Chcem niekomu patriť, o niekoho sa starať, s niekym sa deliť o radosť. Viem, že mi chýba vzťah a mylím, že vtedy by som s tým prestala, ale keď ja k nikomu nič necítim, lebo bývalý mi zlomil srdce a ja neviem ľúbiť.

Kiky a pre uspech liecby je velmi dolezite, ako Ti psycholog "sadne". Zaklad uspechu je, ze budes otvorena, ze nic nebudes "hrat" na sedeniach, poplaces si ak sa Ti bude ziadat, zanadavas na maminu - to bude Tvoj pohlad. Ak nebudete s terapeutom na rovnakej vlne, treba hladat ineho. Velmi sa tesim, ze sa doma takto spravne "rozbiehate". Drzim velmi palce, bude to OK.

Ahoj Kiky,
ako sa citis? Pytas sa sice Z-uzky, ale k tomu psychologovi alebo psychiatrovi by som Ti rada nieco povedala. Psychiater naordinuje liecbu zvacsa antidepresivami, ktore maju pacientke pomoct rychlejsie dat do poriadku nervicky, psychiku. Tym sa ale neriesi podstata - pristup chorej k sebe samej, k zivotnym casto zlozitym situaciam, atd. Cize lieky sa "jedia" dovtedy, kym sa chory sam nezacne uzdravovat. Potom ich lekar postupne kaze znizovat az celkom vysadit. Sedenia, konzultacie u psychologa su velmi potrebne pre vyliecenie. Rozhovory u psychologov pri PPP sa netocia o pocte "preslapov", nehovoris svoj jedalnicek - teda ak sa to Tebe neziada. Rozoberaju sa situacie, ktore cloveka medzi 2 sedeniami stretli, hovori sa o vztahu s mamou, segrou, ... cize to, co Ty chces povedat. Su to rozhovory, psycholog neprikazuje "to a to", usmernuje. Tu cestu riesenia si musi vybrat ale kazdy sam. Ale kvalifikovane usmernenie je velmi dolezite a budes z neho tazit aj neskor, ked uz budes zdrava. Totiz je to sucasne s riesenim PPP taka mala skola asertivity, empatie, ako si vytvarat vztahy, atd. Ja vravim, ze keby vsetci aj zdravi povinne mali zvladnute tieto zaklady, tak by zivot bol ovela krajsi :o))
odporucam poradit sa so psychiatrom, on zhodnoti, ci treba aj antidepresiva. Ten psycholog - urcite. Pa