Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

lejla

Gabi, vieš môj manžel je ťažká povaha. Jemu sú niektoré veci úplne ukradnutné, je dosť chladne, logicky a racionálne mysliaci človek, a pojmy ako emócia, psychická vyčerpanosť alebo city sú mu dosť vzdialené. Ohadzuje sa silnými slovami, ktoré nie raz ublížia a on si to vôbec neuvedomuje, lebo ako môže ublížiť slovo. Vždy sú skutky dôležitejšie. S ním sú aj rôzne debaty (ktorých z mojej strany už bolo nie málo) bezpredmetné. Sme dvaja ľudia z dvoch odlišne žijúcich, mysliacich rodín, s úplne odlišnými prioritami a výchovou. A predsa sme niečo našli spoločné (dúfam, že bude toho stále viac a viac). Hoci pre mňa je dosť náročné s ním žiť a komunikovať, tak sa to dá. Je to smiešne, ale naozaj s ním treba vedieť komunikovať. V manželstve ma vytáča ešte kopec iných vecí, (to somu už asi pred týždňom sem písala). Snažím sa maximálne pochopiť jeho ideám a predstavám o rodinnom živote. Má to tak trocha sedliacky vybudované, ale pomaly ho formujem do môjho obrazu. Je to náročné a zdĺhavé, ale snažím sa....A jemu je jedno, či ho kontrolujem alebo nie. Chodí do práce v montérkach a pracuje prevažne v mužskom kolektíve, čo aj ja. Je na mňa strašne majetnícky a žiarlivý, pričom on mi doma nedáva nič. Nechce aby ma niekto pochválil, ako vyzerám, ale ani on to neurobí...proste je toho veľa ale moje sebavedomie v tomto vzťahu je vďaka nemu na bode mrazu. A to mi milión inýc mužov povie, ako fajn vyzerám (koľko žien by chcelo takto po pôrodoch vyzerať) atď...ale aj tak ja stále počujem tu kritiku z jeho strany a to v mojej hlave vyhráva....

gabina

lejla:
nie je toho viac, čo Ťa na vzťahu s manželom vytáča? Ak Ťa hnevá, že Ti kontroluje, čo si ráno oblečie, skontroluj ho aj Ty. Vlez mu do kúpeľne a nakukni za nohavice. Spýtaj sa ho, či je pre neho dôležité, čo si oblieka do práce a či je príjemné, ak ho takto ráno "prešacuješ"...
Oveľa dôležitejšie je ale povedať mu priamo a rázne, ak to nevyhovuje Tebe. Je to Tvoje rozhodnutie, obliekať sa podľa svojich predstáv a potrieb - niekto pohodlne, niekto sexi a niekto chodí úplne bez... nenechaj manipulovať ani svojim spodným prádlom, ani svojimi názormi a ani svojimi činmi. Si dospelá žena, postav sa za seba a naznač manželovi, čo je podstatné a čo nie. Či spodné prádlo určuje mieru šťastia v manželstve...
A čo Tvoje šťastie? Vieš ho definovať? Existuje ešte?

lejla

Ahoj, Gabi. V podstate máš pravdu, ale napríklad to včerajšie moje hnusné zlyhanie bolo len využitie možnosti urobiť to. Zrazu som sa po celom namáhavom dni ocitla doma na hodinku sama. A tak čo ma napadlo??? No jasné, poďme si niečo dobré pod zub urobiť...a už to šlo....totižto doma mám všetko urobené, navarené a len tak sedieť na prázdno pri telke sa mi nechcelo...a skončilo to tak...:-(((. Hoci už pomaly viem, ako na seba, tak niekedy sa to ťažko ovláda....

gabina

lejla:
je ťažké neobviňovať sa za vlastné zlyhania, tým skôr, ak máme pocit, že sme zatiaľ, kým sme blbli nad záchodom, mohli urobiť kopec "prospešnejších" vecí. A čo ak sa nám práve zvracanie zdalo v tej chvíli ako najpotrebnejšia vec na svete? Dalo by sa povedať, že zvraciame častejšie práve vtedy, keď cítime tlak, hnev, sklamanie, podraz, naštvanie - a teda nejakú negatívnu emóciu? Určite áno! Ak sme v pohode, necítime tú nutkavú potrebu tak veľmi často.
Skús teda milá lejla premýšľať viac o tom, čo sa stalo pred zvracaním, pred tým, než si sa zasa naklonila nad misu, čo Ti spoôsobovalo ten neuveriteľný tlak na žalúdku a donútilo Ťa k zlyhaniu...
Nie dlhá chvíľa a ani nuda - tie nie sú na príčine. Sú to iba momenty, kedy máme viac času premýšľať nad vecami, ktoré nás trápia a doženú nás opäť za hranicu znesiteľnosti. A sú to chvíle, kedy zlyhávame. Ale možno sa tomu dá predchádzať, keď to nebudeme hádzať na "ničnerobenie" a "zaplnenie času"...

lejla

A po včerajšom trápení, ma strašne bolí chrbát, už dlhšie ma pobolieva ako keby pravá ľadvina a pichá ma v podbrušku....cítim sa unavená, potrebujem veľmi veľa spať a aj tak sa cítim slabá a ospalá. A aj napriek tomu, že v poslednej dobe mám menší príjem ako výdaj, tak cítim že som pribrala...nejako sa necítim dobre...hmmmmm...musím sa opäť znormalizovať. A viete čo? Manžel sa tiež kus znormalizoval, ale po 10 rokoch mu začalo vadiť, že nosím tangá spodné prádlo pod nohavice....chápete to? Normálne ma s tým vytáča to obrátok. Tak 10 rokov mu to nevadí a páči sa mu to, a teraz??? Každé ráno keď sa obliekam do práce, tak kontroluje aké spodné prádlo si beriem, a či to musím nosiť tangá....Hrôza!!! Nechápem o čo mu ide? Niekedy sa ku mne správa tak, ako by nechcel, aby som sa pekne a výstredne obliekala, aby som sa len náhodou niekomu nezapáčila,.... Hrôza! Normálne sa ráno radšej pred ním skrývam...choré, čo???? On síce povie, že to len tak zo srandy, ale mne to pripadá každé ráno ako šibnuté a neskutočne ma to vytáča....

lejla

A chcela som Vám napísať aká som na seba nahnevaná za včerajšok. Normálne som kvôly tomu "ušla z práce" aby som sa doma "vyventilovala" a potom stíhala ísť po deti. Hrôza!!!! Som blbá a niekedy sa to naozaj veľmi ťažko kontroluje....A naozaj je pravdou, že bulimičky a anorektičky sú najlepšími klamárkami. Dokážeme vymyslieť také kombinácie situácii, riešení, len aby sme sa dostali k vytúženému cieľu...sila!!! Keď sa teraz tak spätne na to pozerám, je mi do plaču...

lejla

Dobré ránko. Tak Dejna, teším sa spolu s Tebou z tých dvoch dní. Myslím si, že u Teba je to velikánsky úspech, aspoň po tom ako som si prečítala, že cez víkend si sa dostala do toho kolotoča aj osem krát.Musíš byť toho veľmi vyčerpaná. Tak skús vydržať ďalej. Občas určite ešte zlyhame (tak ako ja včera, a som na seba veeeeľmi naštvaná, že som sa nedokázala udržať), ale musíme skúšať ísť ďalej a ďalej vpred....Včera som si skúšala o číslo väčšie rifle a som si ich nechala odložiť a dnes idem pre ne. A normálne som v nich vyzerala lepšie, nie ako párok v celofáne, ale tak rovnejšie a uhladenejšie, a fajn som sa v nich cítila... Takže sa aj na ne teším. Aj keď treba mi ich ešte skrátiť, lebo ja som dosť štuplík postavou :-). Baby, ja som na to došla, že veľa krát prepukne toto ochorenie len tak, z nudy, z nič nerobenia...takže veľmi dobre Ťa chápem, ako sa asi cítiš, keď dcérka je vonku s kamarátkami, manžel preč, a čo ostáva Tebe...chystám sa v najbližšom čase umývať okná na na šom celom dome, možno aj teraz cez víkend, lebo manžel ide opravovať moje auto, deti chcú ísť s babkou na chatu a čo budem robiť ja? No nechcem sa napchávať a zlyhávať, musím si nájsť činnosť a potom sa viem odpútať aj od jedla... Dejna a ako sa Ti darí v starej práci? Šéf ešte zlostí, dáva pociťovať odchod? A tešíš sa do novej práce?
Mishka ako sa Ti darí v uzdravovaní?
Alternatívka asi ešte oddychuje spolu s ostatnými holkami.
Prajem Vám pekný deň.

trikss

Ahojte. Nemam anorexiu, nemyslim si, ze som tlsta.. naopak. som chuda a chcela by som pribrat. Nemam teraz zrovna najlepsie zivotne obdobie a ked som v neklude, velmi malo jem. nechuti mi a ked jem, nejde to do mna, takze jem malo.. meriam 168 a vazim 49kg. viem, ze treba jest vela maska, ale do mna to skratka nejde. poradte mi prosim co urobit aby telo normalne prijimalo jedlo. nechem nic take, ze potrebujem cas a same sa to napravi. viem, ze casom bude vsetko zas OK, ale chcem pribrat!!! nechcem mat pocit, ze po 3 sustach som plna.. vsetko vraj suvisis psychikou, ale ta moja dostava zabrat.. nechcem si pokazit este aj zdravie. Za vsetky rady srdecne dakujem

dejna

lejla, super ako si strávila víkend, je fajn mať rodinu a priateľov okoko seba a to čo si písala o dcérke a pizzi, super. Alternativa má pravdu, že máme myslieť na deti a to nám pomôže. Ja už mám ale dceru vetšiu a väčšinou sa už ona chodí hrávať s kamarátkami, aj keď trávi dosť času aj so mnou. Môj problem je v tom, že som často doma sama a relaxujem a dostávam sa zo stresu jedlom. Už si si kúpila tie väčšie rifle? Daj vedieť, či to pomôže. Ja sa musím pochváliť a Vás motivovať, som už druhý deň čistá. Ja viem, že to nie je nič moc, ale ja to beriem ako veľký úspech.
Bola som na stránke www.pppinfo.cz, niekto ju sem uviedol, robila som si tam test a snažila sa odpovedať pravdivo. Samozrejme mi vyšlo 100% bulímia. Ako to zmeniť? Ako zmeniť psychiku? Dá sa to vôbec bez odbornej pomoci?