Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

gabina:
takze virus? No parada, to sa ludia okolo mna mozu tesit, vsak? ja som lyzickovala cierny cajik...lebo vazne sa pyta vsetko vsade von(ano chapem ako to myslis:) ) ale ono vo mne ani polka sucharu nevydrzala...otrasne. nemozem uz schudnut...ked som mala na chvilku normalne videnie tak som nechutne chuda...ale fakt hnusne, sa sama sebe bridim. Ale toto prejde, zacnem jest...a bude dobre...aj s kilami naviac. a ked budem tvrdit opak, tak ma preplieskajte:)

dejnicka:
viem, je to strasne narocne, ked zbadame jdelo, ako by sa vypli vsetky vystrazne kontrolky a zacne sa nezadrzatelny osial...Sama vies, ze niekedy sa Ti to stane a neovladnes to, inokedy si schopna tomu odolat (najcastejsie vtedy, ked vies, ze nebudes mat kde zvracat a preto ani nezjes tolko, aby si mna to bola nutena mysliet).
Co robit, aby si tomu pokuseniu vedela odolat? Nooo, ono je to ako so samovrahom. staci par sekund, aby sa rozhodol pre to, ze urobi kravinu a siahne si na zivot. Par sekund, ktore rozhoduju o tom, ci ANO alebo NIE. Ak by sa stalo, ze samovrahovi v priebehu tych par sekund niekto zavola, nieco ho vyrusi z myslienok, nieco presekne nit - mohol by byt za vodou a o par minut by si uz vycital, ze na samovrazdu vobec mohol pomysliet...
Ked Ta chyti nutkanie, zjes porciu s vedomim, ze ju tak ci tak pojdes vyvratit, skus sa sama so sebou dohadovat: odid, dejna, ukaz, ze si silnejsia a ze dnes zvracat nebudes. Toto jedlo nevyvratis. lebo ho ani cele nezjes... Chod na vzduch, chod od jedla prec, okamzite pretrhni nit tych myslienok, akokolvek...Zdvihni telefon a volaj kamoske, chod si kupit nejau bizutku, prkotinu, prechadzaj sa a pozoruj ludske tvare...Napatie ustupi a Ty budes moct znova triezvo uvazovat...
vyberaj si take jedla, o ktorych vies, ze mozes aspon cast z nich zjest a nemat vycitky...Pomaly to zvladnes, neboj, vzdy sa da najst cesta!

Ahoj Dejni. Veď to...ak to náodou aj bude pravda, tak je to výsledok nášho len uspokojenia fyziologických potrieb, lebo máme s manželom nejaké krízové obdobia. Aj od Teba, čo som čítala tie príspevky, že ležíš na gauči a dojde manžel len s jednou otázkou na perách a ak mu zámer nevýjde, tak len podrypujú, že čo z nás majú, tak aj v tomto príspevku som sa našla. Nie je to medzi nami ružové...Neviem, čo sa to deje, ale aj takéto stavy v manželstve ma dovádzajú k vystrájaniu a robím také hluposti ako je bulímia...a manžel by veľmi chcel, aby sa to tehotenstvo potvrdilo. Ale viete prečo??? Aby som konečne bola doma pripútaná ďalším babätkom a nemala by som čas na hlúposti typu chcieť ísť na aerobik, na plaváreň, s kámoškou na kávu, na návštevu ku mame a tak...:-((( Takže neviem, či je to výhra...ale ak to bude pravda, tak jasné, že vychovam ďalšie dieťa s obrovskou láskou....Veď v tak citovo chladnom manželstve, jej pre deti mám na rozdávanie...hmmm

aab, môže, ja som toho príkladom. Na 165 cm, mám cca 56 kg, možno to nie je veľa, ale keby si videla tu moju pneumatiku,tak by si pochopila. Hlavne bulimičky nemusia byť abnornálne chudé.

lejla: hmotnost mi najprv nenarastala, lebo som sa aj pokusala jest ale so zvracanim som neprestavala. Stale som sa to snazila regulovat na nejakej nizssej hranici, bala som sa pribrat...Potom som konecne otehotnela, snazila som sa napriek chorej hlave okamzite preorientovat svoje myslenie nie na mna ale na dieta...Po porode sa moja vaha ustalila na cisle mensom, ako som mala na strednej skole...To je sice mozno na prvy pohlad zvlastne, ale upravila som stravu, pravidelnost fakt robi svoje...Ked som dokojila, snazila som sa udrzat si taku kondiciu, aby som za dietatom stihala...a upravilo sa mi vsetko akosi prirodzene a samo: jedlo ako tak pravidelne (pri malom babatku je to sice niekedy problem ale snazila som sa), vyvazene, zdrave...vela pohybu vonku, cerstvy vzduch, nemyslela som na blbiny a ani som na ne nemala cas...
nevsimala som si svoje brucho, mala som ho totiz uz aj giganticke, v 9. mesiaci, cize po porode som bola spokojna:))
Nejako sa mi vsetko ustalilo v prirodzenych kolajnickach, citim sa vyborne...
To obdobie po nabehnuti na stravovanie je zlomove, vela dievcat sa zlakne a nevydrzi, zacnu opat zvracat...Ale sama vies, ze sa len zo zaciatku organizmus zasobuje, lebo po sokovej dietarskej terapii je uplne mimo, tak berie, co pride. Ale je to len docasne, ked zacne pravidelny prisun potravy, zase ma dovod nam verit a aj spalovanie a vyuzivanie vsetkych potrebnych latok sa ustali....
Viem, uz len slovko "priberanie" je pre Vas strasiakom...tazko sa mi radi...
kazdopadne budem drzat palce s tym dietatkom, a ak nie, neboj, ked pride ten spravny cas, ono sa ohlasi:)) Bud silna! PA

Ahoj, lejla, žiješ? Už dávno si sa neozvala. Ak, bude pravda to ,čo píšeš, tak ti veľmi gratulujem. Takéto správy sú pre mňa veľmi príjemné, o to viac, že ja by som odvahu už byť tehotná nemala. Držím ti palce a z celého srdca ti to prajem.
Ozaj, čo manžel?

Ahojte baby.Chcela by som vediet ako vyzerate :) resp.kolko vazite. moze byt zena bulimicka alebo anorekticka aj ked na to nevyzera?

Gabina , máš pravdu, jedla som to už s tým pocitom, že to pôjdem vyvrátiť. Preto som to zjedla aj všetko. Veď aj tak to pôjde von.
Ja sa snažím jesť zdravšie aj cvičiť popritom /zasa to s tým cvičením nepreháňam, len aby som mala nejaký pohyb po sediacej práci/. Nejde mi to. Keď som zacítila tú vôňu a bola som hladná, neodolala som. A syr som nejedla už dobrý rok.
Všetko,čo píšeš beriem, len neviem ako na to, nemám až takú pevnú vôľu. Praveže ja jesť veľmi ľúbim, jedlo až veľmi obľubujem. Ale sú aj také stavy, ako napr. včera po hádke s manželom som bola taká nervózna, že som hľadala čo zjesť. Struhanku som síce nejedla, ale keby som nič doma nešla, zjedla by som aj tu. Ako predísť týmto stavom? Mám žuť žuvačku, začať cvičiť, pozerať telku, vypadnúť von? Ako prestať na jedlo myslieť?

Bohiňu baby, všetko je tak jednoduché čítať a písať. Ale je to tak sakra ťažké naozaj to zaimponovať do nášho každodenného života. Niekedy to ide, inokedy nech robím čo robím, nech sa snažím zamestnávať, nech sa nepohybujem medzi jedlom, aj tak sa nájde škára a zase a zase ten istý kolotoč...Aaaaaaaaaaaaaaaale...viete, čo mňa v posledné dni drží na celkom racionálnom uvažovaní a správaní sa? Mám pocit, že som tehotná....:-) Uvidíme...už len pár dní....a dozviem sa pravdu...a ak to nevýjde, tak snáď sa mi otvoria oči a konečne sa spamätám. Ozaj Gabi...keď si sa Ty z tejto hnusoby dostala, pribrala si veľa na váhe, alebo ako sa Tvoje telo začalo správať, myslím čo sa týka hmotnosti?

dejna: no, nemas to lahke...myslis si to Ty...co tak poslat kazdu kolegynu do paze? Vedela si uz ked si zacala jest, ze ten syr je mastny a ze ho pojdes vyvratit...vsak?
Co tak povedat, ze mas nejake problemy a ze potrebujes zdravu stravu...
Aj jedeniu a vztahu k jedlu sa treba postupne ucit, ak chces byt zdrava. Mas chory vztah k jedlu a treba na to ist pekne postupne, ako kojenec, najprv pooomaly, ked ziskas doveru, ked si oblubis Ty jedlo a jedlo Teba, potom pridavat...
Neda sa to touto cestou, aj ked naskocenie na tu spravnu chvilu trva...
A nic nie je tazke...robime si to sami, dejna...Drzim palce!