Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

Alternativa

ForEver?,
dobre sa vyspi a zajtra podaj dobry vykon, v klude. Drzim Ti velmi palce a zajtra Ti poslem batoh altiovskej energie :D, ved vies. Pa

reny

ahojte baby,ja mam tiez bulimiu,uz dlhe roky,zijem v zahranici uz par rokov,narodilo sa mi tu aj babatko,som stastna,ale bulimie sa neviem zbavit.malicky ma teraz 6mesiacov,o tom,ze by som chodila k psychologicke alebo niekam pre pomoc,nie je ani reci,som rada,ze stihnem robit domace prace a podobne.bohuzial,pretoze bulimia ma velmi zmenila,hlavne co sa tyka psychickej stranky,som velmi precitlivela,vsetko si beriem osobne,az prilis,na vsetko sa urazim,neberiem veci s nadhladom,kazdy problem,unavu,riesim prejedanim.mam skveleho( buduceho)manzela,(o par mesiacov sa vezmeme),ktory ma nekritizuje, nenadava mi,len obcas je nahnevany,ked je prazdna chladnicka,ale inac stoji vzdy pri mne..bohuzial,tak rada by som chodila na vase stretnutia v blave,ja som tiez z blavy,ale neda sa,kedze zijem mimo vacsinu casu.strasne by som si priala mat kamosky,co mi chapu,ktorym mozem porozpravat ako sa citim a oni mne a chapali by sme sa a podporovali.tu o tom nemozem hovorit s nikym.predtym,ako sa malicky narodil,som zacala chodit tu k psychologicke,dala mi aj nejake tabletky,ale ako som zistila,ze som tehotna,tak som ich vysadila a prestala tam aj chodit,teraz uz sa neda pokracovat,lebo maly neobsedi,nemohla by som sa v klude rozpravat na sedeni..kojim,takze ni do jasliciek ho nemozem dat este.napiste mi vase adresy mailove,nejake mamicky ktore maju podobny problem ako ja a chceli by si so mnou pisat,pripade sa aj stretnut,ked budem v blave,chodime zhruba kazde tri mesiace na mesiac domov..velmi mi chyba nejaka kamaratka,ktorej sa da zdoverit,pokecat o vsetkom..mam 29rokov.Gabi,tvoje clanky su super, si fajn baba,keby som tak mala take kamosky.Mam kamaratky,ale nevedia o bulimii.Neverim im moc,bala by som sa,ze by si mysleli o mne,ze som chudera,ktora sa nedokaze ovladat,tvarim sa,ze som silna..Kedysi mi ludia dost ublizili,pretoze som precitlivela,rozne narazky na mna som znasala velmi tazko,az tak,ze sa ludi dost stranim.Nie sice vzdy,ale casto som nepriebojna.Aj ked taka nie som charakterovo,zmenila ma bulimia,neverim si a podcenujem sa.Napiste mi prosim

ForEver?

dobre ranko!
presne tak sme s ockom aj zacali.
hold ale, musela som sa premoct a vstat. ucenie nepusti. a ja to musim zvladnut. ved nie som slaboch. :)
drzte palce

alti

Moja zlata ForEver?,
dufam, ze este spis, lebo spanok velmi potrebujes. Mas za sebou velmi narocny nocny rozhovor - s clovekom Tebe najblizsim /hoci niekedy otcovia dokazu byt velmi vzdialeni/ a hlavne so sebou samou. Je to velmi narocne, co si urobila a potrebujes cas na "spracovanie". Ale zase si o velky krok vpred. Vies, teraz je dolezite "nerypat" sa dalej v tom rozhovore, obaja idete dalej. Cas na "spracovanie" potrebuje aj Tvoj ocino. Takze dnes zacni v pohode, mozno s pusou ocinovi na lice, pohladkanim ruky a slovkami "Lubim Ta, oci"...To je moj nazor a urcite by Ti tak poradila aj mamina...Pa, drz sa

ForEver?

dievcata,
mozno aj pre ten rozhovor, co urobila gabi, mozno pre to, co sa stalo vcera, som isla za mojim ockom, prvotnym clankom, teda, mojim rodicom. maminka mi zomrela, zostal teda len on.
plakala som, plakal aj on. vo vnutri. teraz tu sedim a pisem, on lezi v posteli a nemoze zaspat. urcite nie. co sa mu tak asi, ako rodicovi, prehana hlavou?otazky... strach.

povedal mi, ze som sa velmi zmenila. vyzeram vraj uplne inak. inak.

pytal sa ma, ci to uz mam za sebou. ako rada by som mu povedala, ze ano! ale kedy to budem mat definitivne za sebou? to nevie nik. zalezi len odo mna.

so svojim otcom sme si boli tak blizko a pritom tak daleko! bojim sa ta..povedal mi. bojim sa ta, lebo ta vlastne vobec nepoznam.

mozno sa bojim aj ja samej seba, mozno sa bojim toho, co je vo mne. preto robim vsetko pre to, aby som to druhe, zle, nechcene vyhnala a stala sa opat tym malym usmietym, strasne strapatym deckom, ktore mam pred sebou na fotke.

dakujem vam, vy viete kto...