Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

áno, Gabi. Neviem si odpustiť a máš pravdu, ani tým, ktorí na mňa srali a serú. (Prepáčte:-( )..

Evka, ja v tebe vidím ženskú, čo baží po nových bveciach, ktorú baví učenie a vzdelávanie. tak mi teda povedz, kto má navrch, kto je na tom lepšie? Tie decká, ktoré sa dostali na výšku hneď po strednej a dnes ich to nebaví alebo mali protekciu? Alebo dievča, ktoré si školu vydrelo, hoci aj rok po tremíne ale dnes ju to baví a vidí v tom zmysel? Myslím, že B je správne.-))))

Miška a vieč, v čom je základ liečby?
ODPÚŠŤAŤ sebe a tým, o ktorých si myslíme, že za naše PPP môžu a že ich
spustili. Teraz a tu Ti vravím, že bez toho to ku zdraviu nepovedie. To bol ten najdôležitejší krok, ktorý som musela v boji s PPP urobiť. Odpustiť si prešľapy, kradnutie jedla v obchode, u babky v chladničke, na psychiatrii som kradla syry a klobásky starým babkám, robila som také veci, ktoré by som so szravým rozumom nikdy nebola schopná urobiť a nikdy by som sa s nimi nepriznala. Dnes je to naopak. Pokojne o sebe poviem všetko do detailu, lebo to k mojim PPP patrilo. Vtedy som to bola ja. A dávno som si to odpustila. A aj mojej mamke som odpustila, ona dodnes netuší, aký leví podiel mala na tom, aká som bola nesamostatná, nespokojná sama so sebou, náročná a prísna, dokonalá a to všetko. Mamka je stále tá istá, ale ja som už celkom iná. Odpustila som jej a to bola jediná cesta, akou sme sa znova mohli stať kamoškami. Myslím, že v tomto mám nad ňou navrch, že som si to vybojovala sama. Aj ten pocit, že mi ubližovala (možno nevedomky) ale už neublíži.
Miška, je to o odpustení. Potom sa dýchy a aj žje ľahšie. Skús nad tým popremýšľať a nezabudni na tento dôležitý krok...

gabi, ano robim skolu pre seba, mna bavi sa ucit nove veci, len stale mam v sebe komplex menejcennosti, ako som pisala , po maturite som bola jedina, co neprijali na vysku z triedy, vtedy sa ukazali pravi kamosi.
mas pravdu, cesta je ciel, obcas na to zabudam, ze byt trochu pokornejou a skromnejsou by nezaskodilo.dobre sa s tebou rozprava.

Gabi, mňa tiež tá PPP obrala o vzdelanie. Tiež mám len strednú a to ma prijali na výšky bez skúšok kvôli prospechu... a vďaka PPP je všetko preč. Nie som už schopná sa učiť, lebo PPP mi zamestnáva každú minútu myseľ... robila som závodne aj šport, ktorý mi taktiež ukončila PPP. Ja nedokážem pochopiť, ako môže niekto pri PPP vykonávať takéto výkony. A to tiež patrím k tým, ktorým záleží na tom, aby som bola vo všetkom dobrá. Keď som sa učila napr. na maturu, každý mi hovoril, že stačí, keď sa naučím napr. len polku z každej otázky, alebo sa mám naučiť každú druhú... lenže ja keď som sa to začala učiť, tak mi nedalo svedomie a musela som sa to bifliť od začiatku do konca... Buď ja som taká jebnutá, že si neviem urobiť ani školu, alebo mám silnejšiu PPP... ja už ničomu nerozumiem... nikdy si neodpustím... ani toto... ani nič...

miska, ja som si nikdy nemyslela,ze sa dostanem na vysku, po gymnaziu mi to nevyslo ako jedinej z triedy:-(, po dvoch rokoch som sa dostala na vysku do ciech a teraz pred rokom este na slovensku, nikdy nie je neskoro. a vies, co bola najvacsia "sranda", ze mesiac pred statnicami som isla na liecenie a odlozila si statnice na september. a prezila som to. a druhe liecenie som mala po mesiaci v novej praci, to nezabudnem nikdy, ked sa to moja vrchna dozvedela, sila, ale teraz sa nad tym obcas pousmievam, ako som lipla na nepodstatnych veciach. vdaka tym lieceniam, robim, to, co robim a snad to robim dobre-aspon zatial.

Evka: skúšky a výšku predsa robíš pre seba, nie? Alebo pre niekoho druhého?
.
Mne sa občas stáva, že aj ke´d nedosiahnem maximum toho, čo som chcela, alebo sa mi nepodarí dostať až tam, kam som plánovala, spomeniem si, že tá cesta v podstate za neúspechom bola veľmi inšpiratívna. A vtedy kašlem na to, či som najlepšia alebo akákoľvek. Môj dobrý kamarát ma naučil jedno (a tuším to niekde vyčítal), že CESTA JE CIEĽOM...

Miška, ja mám ukončený len gympel. výšku som kvôli PPP nikdy nedokončila a spočiatku ma to štvalo ale dnes? Ani náhodou. Snáď Ti netreba hovoriť, že škola nie je v živote najdôležitejšia?

robim si druhu vysku, ale zivot nie je o tom. myslim, ze to zo mna nerobi lepsieho cloveka. vies, vsetky tie tituly by som hned zamenila za normalny zivot bez strachu z jedla. tou skolou opat len nieco kompenzujem.

evcca, a mňa toto privádza do zúfalstva, plaču, keď vidím, že ty si robíš už druhú výšku a ja som len taká drbnutá PPP, bez ničoho, bez priateľov... úplne sama... Ach yo:-( Majte sa, pekný večer:(