Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

ja mam pocit, ze ppp pouzivam ako trest pre mamu. casto sa v sebe nevyznam a potom si uvedomim, ze sa spravam ako decko. chcem ju vytrestat, za to, co bolo, ale to nejde, mala by som odpustit jej a otcovi, co bolo. ved to nebola moja vina, hoci to tak beriem. preco je to take tazke?

evcca, a moja mamka, keď má zlú náladu, tak mi hovorí, že som psychopatická, schizofrenik a pod., pričom to je úplne niečo iné, dve rozdielne choroby... tiež stále spomína psychiatriu.... až zle mi z toho je, pretože neviem pochopiť, ako mi môže takto ešte ubližovať... vlastná mama...

Tak vidíte, vyčítate rodine, že Vás chcú dokonalé a Vy ste sa tak chceli správať...PPP sú však stále prostriedkom, ako bojovať s ich ambíciami. Vďaka PPP trucujete a bojujete proti ich predstavám a ideálom...Stále je to o vzťahu Vy a Vaše rodiny.
Možno nemáte prostriedky a priestor, ako sa od rodiny odtrhnúť, mne sa to časom podarilo a myslím, že aj to bolo pre mňa dôležité. Žiť mimo ich denného vplyvu a tak trochu sa spoliehať sama na seba. Neúčtovať, nežalovať sa, prosto zvládať dni po svojom...:-)
idem na chvíľu, deti chcú pred spaním Macka Pú.-)))

to je presne to, co hovori moja mama. bola by som stastna, keby aspon raz isla so mnou ku psychologovi a vsetci traja by sme sa porozpravali, ale ako ona vravi, to nie je pre nu. vraj to vytesnuje a ani o tom nevie. mna to boli, lebo to casto beriem ako nezaujem. nechape ako si mozem pripadat tucne, ked je uz nastvana, tak mi vravi, ze som blba.

Presne toto si myslí moja rodina- že je to len akási "hra", že nie som vôbec chorá, veď "jem", nevidia ma plakať, nevidia tie úzkosti, depresie, myšlienky na smrť...Je to len môj "výmysel"... A nemôžem predsa ísť na ďalšie liečenie a robiť rodine hanbu... "čo by si pomysleli ľudia"... takto to u nás chodí...

moja mama bola tiez vzdy proti tomu,aby jej dcerenku zavreli do cvokarne, to by si videla, ako nariekala, pred statnicami, do nemocnice, nikdy sa uz nevratis do skoly a podobne kecy.
teraz ked chodim k doktorovi, tak to berie, asi tak, ze to je len nejaka hra, nepripusta, ze som chora. vsetku tu dokonalost som chcela pre nu, mala blby zivot s mojim otcom, chcela som jej robit radost a prerastlo to do ppp. stve ma, ze si mysli, ze je to len nejaka pubertalna vymyselka. inak chce, aby som sa liecila len pre to, aby nik nezistil, ze jej "dokonala" dcerenka ma aj chyby a rodina nebola taka, aku ju ona prezentovala.

Gabi, a psychologičke hovorím úplne všetko, naozaj úplne všetko. Nič netajím, nech je to akékoľvek trapné, ťažké a pod.

Ja som sa nikdy nieliečila pre iných, snažila som sa len pre seba, pretože ja som iným ukradnutá. A keď aj doma spomeniem liečenie, tak aj teraz sú všetci proti...

miška: niektoré veci potrebujú iba dozrieť...

casto zabudam, ze mam kopu veci navrh nad ostatnymi, ja beriem vsetky uspechy za bezne a psycholog vravi, ze som pritvrda na seba. mojou najleosou terapiou je praca, vtedy moja ppp aspon trochu drzi hubu. a je pravdou, ze ked sa zatnem, tak prekonam aj nemozne, vdaka svojej zatatosti som pred dvomi rokmi sa rozhodla liecit pre seba a nie pre mamu, ako to bolo predtym. je to rozdiel.